Metageitnia
Metageitnia (starogr. Μεταγείτνια) bola starogrécka slávnosť.[1][2]
Metageitnia (μετά + γειτονία doslova zmena susedstva) sa slávila (najmä v Aténach) počas mesiaca metageitnión (august/september).[3] Rovnako ako ostatné mesiace v atickom kalendári, aj metageitnión bol pôvodne pomenovaný po najvýznamnejšom sviatku, oslavovanom na počesť boha Apolóna Metageitnia (podporovateľa zväzku medzi susedmi), ktorý sa priebehu neho slávil. Bol to veľmi starobylý sviatok, ktorý sa podľa tradície oslavoval na pamiatku migrácie Thésea z Melité do Diomeie (atický démos).[4][5] Bola to však spomienka na iónsku migráciu (kolónií „spoločného atického pôvodu“) uskutočnenú počas hrdinského veku gréckej kolonizácie, cez ktorú sa bohovia Helénov dostali na pobrežie Malej Ázie.[1]
Metageitnia sa slávila nielen v Aténach, ale i v iónskom Miléte. Vzhľadom na názov mesiaca metageitnión sa takýto sviatok mohol oslavovať aj v iných iónskych mestách. Názov mesiaca sa zrejme rozšíril prostredníctvom kolonizácie najmä vo východnom Grécku.[6] Iónia bola kolonizovaná pevninskými Grékmi už od konca druhého tisícročia pred Kr., tradičným dátumom založenia Milétu je polovica 11. storočia pred Kr., kým Mykénčania a zrejme Minojci sa tam dostali ešte skôr.[4]
Po niekoľkých storočiach Metageitnia upadla na význame a v Aténach ju nahradila Apatúria, sviatok, počas ktorého boli prijímaní noví členovia do fratrií a iónske mestá na pobreží Malej Ázie sa už nepovažovali za obyčajné kolónie, pretože si v 8., 7. a 6. storočí pred Kr. založili veľa vlastných kolónií. Samotný Milét založil Abydos, Kyzikos, Istros, Naukratis, Odessos, Olbiu, Pantikapaion, Sinópé, Trapezús, aby sa vymenovali len tie najvýznamnejšie mestá (v 7. stor. pred Kr. mali Milét a Fókaia hlavný podiel na kolonizácii v zámorí[7]). Pomaly však Ióni na východnom pobreží Egejského mora a Gréci vo všeobecnosti zabudli na tieto rané oslavy do takej miery, že v klasických časoch bola Metageitnia sotva viac ako len názov (ale niekoľko starých písomných komentárov pomáhali určiť jeho identitu).[4]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b J. Phillipson. C.P. Cavafy Historical Poems. Bloomington : AuthorHouse, 2013. ISBN 978-14-8178-862-5. S. 15-16.
- ↑ Robert Parker. Polytheism and Society at Athens. Oxford : OUP Oxford, 2005. ISBN 978-01-9153-452-2. S. 381.
- ↑ Rosemarie Taylor-Perry. The God who Comes. New York : Algora Publishing, 2003. ISBN 978-08-7586-213-2. S. 47.
- ↑ a b c J. Phillipson. C.P. Cavafy Historical Poems. Bloomington : AuthorHouse, 2013. ISBN 978-14-8178-862-5. S. 14.
- ↑ Robert Parker. Polytheism and Society at Athens. Oxford : OUP Oxford, 2005. ISBN 978-01-9153-452-2. S. 475.
- ↑ Winfried Schmitz. Nachbarschaft und Dorfgemeinschaft im archaischen und klassischen Griechenland. Berlin : Walter de Gruyter, 2009. ISBN 978-30-5004-836-9. S. 158-159.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 149.