Michael Novak
| Michael Novak | |
| americký katolícky filozof slovenského pôvodu | |
.jpg) | |
| Narodenie | 9. september 1933 Johnstown, Pensylvánia, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 17. február 2017 (83 rokov) Washington, D. C., USA |
| Manžel | Karen Laub-Novak |
| Odkazy | |
| Webstránka | michaelnovak.net |
| Commons |  Michael Novak |
Michael Novak (* 9. september 1933, Johnstown, Pensylvánia – † 17. február 2017, Washington, D. C.)[1] bol americký katolícky filozof slovenského pôvodu, novinár, spisovateľ a diplomat. Bol autorom viac ako 25 kníh, v ktorých sa zaoberal filozofickými a teologickými, ale aj ekonomickými témami. Z jeho diela má najväčší význam kniha The Spirit of Democratic Capitalism (Duch demokratického kapitalizmu) z roku 1982. Za pokrok v štúdiu náboženstva sa stal roku 1994 laureátom Templetonovej ceny.[2] Bol ženatý, mal tri deti a štyri vnúčatá.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho rodina mala zaujímavý pôvod – zo strany otca bol potomkom slovenských prisťahovalcov. Pochádzala z dedinky Dúbrava na Spiši. Matka bola už zo slovensko-americkej rodiny z oblasti východného pobrežia. Matkina rodina mala zhodou okolností korene v obci Brutovce vzdialené zhruba 20 kilometrov od dediny Dúbrava.[3] Už vo veľmi útlom veku jeho smerovanie bolo jasne primočiare – vstúpil do Kongregácie sv. Kríža a podstúpil kňazskú formáciu najskôr so štúdiom filozofie v Stonehill College a následne potom v Ríme, kde vyštudoval teológiu na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Niekoľko mesiacov po jeho kňazskom svätení v roku 1960 uňho ale došlo k zásadnému zlomu, kňazskú službu opustil, a o niekoľko rokov neskôr bol aj laicizovaný.
Po opustení kňazského stavu vyštudoval odbor dejiny a filozofie náboženstva na Harvardovej univerzite a od začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia sa živil ako žurnalista. Stal sa dopisovateľom časopisov Commonweal a National Catholic Reporter. Potom následne pracoval ako zahraničný dopisovateľ magazínu Time informujúci z Ríma o priebehu rokovaní druhého vatikánskeho koncilu. Neskôr potom pracoval prevažne ako editor pre periodiká Commonweal a Christian Century, ďalej ako náboženský editor v konzervatívnom časopise National Review a ako redaktor časopisu First Things a potom oveľa neskôr aj ako šéfredaktor katolíckeho časopisu Crisis Magazine, ktorého bol v roku 1982 aj zakladateľom.[4]
Od druhej polovice šesťdesiatych rokov sa začal aktívne zapájať aj do politického života. V roku 1968 pomáhal v kampaniach Eugenovi McCarthymu a Robertovi F. Kennedymu. Písal reči demokratickému kandidátovi na viceprezidenta Sargentu Shriverovi počas neúspešnej kandidatúry senátora Georgea McGoverna na prezidenta Spojených štátov amerických v roku 1972. Bol zásadným odporcom vojny vo Vietname a to už od začiatku americkej intervencie. Postupom času sa tak odvrátil od ľavicovej politiky Demokratickej strany a prešiel k zmýšľaniu republikánov, ktoré sa zakladalo na myšlienkach neokonzervatívnej školy. Počas Reaganovej vlády zastával v rokoch 1981 až 1982 post veľvyslanca USA pri Komisii pre ľudské práva OSN[5] a pracoval v predstavenstve pre Medzinárodné vysielanie, ktoré malo dohľad nad vysielaním Rádia Slobodná Európa a Rádia Free Liberty.
V roku 2003 – onedlho pred americkou inváziou do Iraku – navyše dorazil do Vatikánu, kde ako diplomat obhajoval pred vysoko postavenými vatikánskymi kritikmi (medzi nimi aj vtedajší pápež Ján Pavol II. ) nutnosť vojny v tejto krajine z dôvodu sebaobrany demokracie pred irackým režimom Saddáma.[6]
Popri všetkých svojich aktivitách sa však aj naďalej venoval aj akademickej práci. Prednášal na Harvardovej univerzite, Stanforde, Notre Dame a Ave Maria University. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa podieľal na vytváraní nového humanitného študijného programu v Rockeffelerovej nadácii v New Yorku. Od roku 1978 po mnoho rokov bol členom think-tanku American Enterprise Institute. Tu tiež v spolupráci s Williamom Barrodym vznikla jeho najvýznamnejšia práca Duch demokratického kapitalizmu ( The Spirit of Democratic Capitalism ), ktorá bola onedlho potom preložená do mnohých svetových jazykov a ktorá úplne ojedinelým spôsobom nahliadla interdisciplinárne do oblasti teológie v spojení s ekonómiou. Medzi jeho veľké prínosy patril Seminár tretieho milénia, kde zapojil do diskusie o katolíckom sociálnom učení ako študentov zo severnej Ameriky, tak aj východnej Európy.
Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- NOVAK, Michael. The Spirit of Democratic Capitalism. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 1991. 459 s. ISBN 978-0-8191-7823-7.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ LANGER, Emily. Michael Novak, theologian who made a spiritual case for capitalism, dies at 83. The Washington Post (Washington, D. C.: Nash Holdings), 2017-02-17. Dostupné online [cit. 2023-04-03]. ISSN 0190-8286.
- ↑ Michael Novak - 1994 Press Release [online]. Templeton Prize, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ KRIVOŠÍK, Lukáš. Michael Novak: Najvplyvnejší Slovák na svete. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2017-02-18. Dostupné online [cit. 2023-04-03]. ISSN 1336-653X.
- ↑ CNA. Crisis Magazine relaunches as digital publication [online]. Catholic News Agency, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ V USA zomrel vplyvný filozof so slovenskými koreňmi Michael Novak. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-02-18. Dostupné online [cit. 2023-04-03].
- ↑ An American Catholic Scholar Argues Iraq War Would Be 'Just' [online]. Los Angeles Times, 2003-02-11, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michael Novak
