Momik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Momik
architekt, sochár a iluminátor
Podobizeň majstra Momika
Podobizeň majstra Momika
Štát pôsob.Arménske kráľovstvo v Kilikii, Gruzínske kráľovstvo
Narodenieasi 13. storočie
Vajoc Dzor, možno dedina Ulgur
Úmrtie1333
Monastier Noravank
Národnosťarménska
Alma materGladzorská univerzita
Rodičiapripisovaní: Grigor a Avta
Súrodencipripisovaný: Gohartaš
Manželkapripisovaná: Cheriki
Detipripisované: Chlat a Chazi
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Momik

Momik alebo Momik Vardapet (* asi 13. storočie, asi Vajoc Dzor/Ulgur – † 1333[pozn. 1], Noravank) bol arménsky architekt, sochár, iluminátor a významný predstaviteľ školy Vajoc Dzor počas prvej polovice 14. storočia.

Študoval vo veľkom skriptóriu na Gladzorskej univerzite, kde sa vyučil za iluminátora. Neskôr pôsobil ako dvorný architekt aristokratickej rodiny Orbenljanovcov v provincii Sjunik.[1] Podieľal sa na výstavbe Chrámu Presvätej Bohorodičky v Areni či Chrámu Presvätej Bohorodičky v Monastieri Noravank, ktorý slúžil ako mauzóleum pre Burtela Orbeljana. Je autorom viacerých kultúrno-umelecky hodnotných chačkharov a miniatúr.[2]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Momik alebo zriedkavo Momiq[3] (armén. Մոմիկ – Momik, starogr. Μομίκ – Momik) získal počas súťaže o chačkhar pre Monastier Noravank. Pravdepodobne ide o prezývku, ktorá v preklade znamená „malá sviečka“.[4] V spojení s cirkevným titulom býva niekedy prezývaný aj ako Momik Vardapet[pozn. 2][5][6] (armén. Մոմիկ Վարդպետ – Momik Vardapet, starogr. Μομίκ ο Βαρνταπέτ – Momik (ho) Varntapet).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Majster Momik označený ako talentovaný architekt, sochár a brilantný iluminátor v kolofóne Evanjeliára č. 2848, 1292, Matenadaran, Jerevan

Dochované archívne materiály uvádzajú iba toľko, že Momik pravdepodobne pochádzal z provincie Vajoc Dzor a že bol talentovaným architektom, sochárom a iluminátorom.[1] Podľa jednej z novších teórií mohol pochádzať z dnes už neexistujúcej dediny Ulgur v provincii Vajoc Dzor.[8][4] Archeologický výskum odhalil na náhrobných kameňoch mená pripisované jeho rodičom Grigorovi a Avte, bratovi Gohartašovi, manželke Cherike, deťom Chlate a Chazi, či ďalším príbuzným.[8][1] Údajne pvodne žil spolu s majstrom Jericakom, ktorého mylne považoval za svojho starého otca.[4]

Študoval na Gladzorskej univerzite založenej arménskym historikom Stephanom Orbeljanom pri miestnom monastieri. Iluminátorskemu remeslu sa vyučil vo veľkom skriptóriu pod vedením miniaturistu Hovsapa.[1] Potom mal študovať v Monastieri Noravank a svoju umeleckú činnosť začal asi v Kilíkii, kde sa podieľal na tvorbe miniatúr pre tzv. Evanjeliár kráľovnej Keran z roku 1283.[1][4]

Ako iluminátor dosiahol Momik na Gladzorskej univerzite významné postavenie.[4] Prvýkrát sa jeho meno objavuje na tamojšom ilustrovanom rukopise z rokov 1283 – 1284, ktorý bol prepísaný pre rektora Nersesa Mšeciho. Ďalšou Momikovou prácou je evanjeliár z roku 1292 vytvorený v Noravanku pre kňazov Hovhanesa a Tadeosa.[1] Jeho hlavnými mecenášmi však boli príslušníci rodu Orbeljanovcov, pre ktorých dokončil okolo roku 1302 práce na miniatúrach Nového zákona (tzv. Evanjelium vojny). Tvorbou miniatúr pre ďalšie evanjelium bol Momik poverený v roku 1307, avšak kvôli očnej chorobe museli iluminácie dokončiť Toros z Taronu, pisár Hovhannes a ďalší iluminátori z Gladzorskej univerzity.[1][4]

V nasledujúcich rokoch sa Momik preslávil ako sochár, Vytvoril obrovské množstvo chačkharov, ktoré sa nachádzajú najmä v okolí Monastiera Noravank. Na príkaz metropolitu Hovhannesa Orbeljana vytvoril chačkhar na pamiatku Stephana Orbeljana. Neskôr v roku 1312 vytvoril chačkhar, ktorej objednávateľom bola kňažná Tamta, manželka kniežaťa Elikuma II. Orbeljana.[1] Ako dvorný architekt Orbeljanovcov navrhol a postavil okolo roku 1321 na príkaz metropolitu Hovhannesa Orbeljana Chrám Presvätej Bohorodičky v Areni.[1][4] Pripisujú sa mu tiež chrámy v Jeghvarde a neďaleko Jeghegnadsora.[1]

Podľa nápisu na jednom chačkhare zomrel asi v roku 1333 v okolí Monastiera Noravank. Iné možností prepisu však pripúšťajú aj rok 1339 alebo 1340. Nápisy na chačkharoch spojené s Momikom a jeho rodinou svedčia o Momikovej sláve a uznaní. Ďalším príkladom jeho popularity sú legendy.[1]

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa najznámejšie legendy sa majster Momik zamiloval do krásnej dcéry metropolitu sjunikskej provincie. Jej krása a láska Momikovi prinavrátili zdravie. Keď sa o ich milostnom vzťahu dozvedel jej otec, nechal si Momika predvolať a povedal mu: „Vydám ti ruku mojej dcéry, ale iba ak dokážeš postaviť chrám neuveriteľnej a neporovnateľnej krásy za menej ako tri roky." Momik sa okamžite pustil do práce. Nechal opracovať obrovské kusy skál do kamenných blokov. Keď sa stavba chrámu chýlila ku koncu, metropolita prikázal svojmu sluhovi, aby za každú cenu zabránil Momikovi splniť jeho podmienku. Momik dokončoval práce na kupole chrámu a tešil sa z momentu, keď uvidí svoju milú. Sluha tajne vyliezol na vrchol chrámu. Momika odstrčil a zhodil dole tak, ako mu to prikázal jeho pán. Počas pádu Momik zvieral posledný blok kupoly, ktorý sa neskôr stal jeho chačkharom. Podľa legendy bol Momik pochovaný na mieste pádu na nádvorí Monastiera Noravank, ktorý dokončili až jeho žiaci.[9][10]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Iluminácie[upraviť | upraviť zdroj]

Miniatúra Narodenie Pána s ústrednou postavou svätého Jozefa, tzv. Evanjelium vojny (Evanjeliár č. 6792), 1302, Matenadaran, Jerevan

Momik bol jedným z najvýznamnejších arménskych iluminátorov a predstaviteľov Gladzorskej univerzity. Jeho miniatúry vynikajú premyslenou kompozičnou výstavbou, istotou v kontúry a línie či plastickosťou v kombinácii s jemnými tónmi zelenej, červenej, modrej a zlatej.[1] Venoval veľkú pozornosť postavám, ich pohybom či gestám. Charakteristickými črtami Momikovej tvorby sú veľké postavy vyjadrené expresívnym a dramatickým rukopisom. Zobrazenie architektúry sa vyznačuje dôrazom na vernosť so skutočnými stavbami a dôrazom na proporcie s veľkosťou zobrazených postáv. Jeho tvorba vykazuje aj prácu s perspektívou.[6]

Z Momikovej tvorby sa zachovali iba štyri rukopisy. Na základe štylistických podobností sa mu pripisuje podiel na tvorbe miniatúr pre Evanjeliár kráľovnej Keran (Evanjeliár č. 6764; Matenadaran, Jerevan) okolo roku 1283 alebo na tetraevanjeliu (dnes uložené v Ruskej národnej knižnici, Moskva) zo začiatku 14. storočia. Portréty evanjelistov z tetraevanjelia sú podobné portrétom evanjelistov a apoštolov z tzv. Evanjelia vojny (Evanjeliár č. 6792; Matenadaran, Jerevan). Momikove meno sa však prvýkrát objavuje až na ilustrovanom rukopise v Gladzore (dnes uložené v Mechitaristickom kláštore, č. 571, Viedeň) z rokoch 1283 – 1284 prepísaným pre rektora Nersesa Mšeciho. Ďalším rukopisom je tzv. Evanjeliár z Noravanku (Evanjeliár č. 2848; Matenadaran, Jerevan) z roku 1292, ktorý Momik vytvoril krátko po príchode do Monastiera Noravank pre kňazov Hovhanesa a Tadeosa. Na titulnej strane sa nachádzajú miniatúry apoštola Pavla, evanjelistu Marka a Lukáša (miniatúra evanjelistu Matúša sa nezachovala) či svätý Prochor. Rukopis sa vyznačoval premyslenou kompozíciou. Portréty apoštolov na miniatúrach pravdepodobne odrážali vplyv rukopisov vytvorených v Byzantskej ríši a Arménskom kráľovstve v Kiliki, ako napríklad miniatúra evanjelistu Marka, ktorý píše evanjelium pod dohľadom apoštola Petra. Miniatúra na titulnej strane Jánovho evanjelia je unikátna svojou ikonografiou, na ktorej je zobrazený svätý Prochor bez svojho učiteľa evanjelistu Jána. Svätý Prochor je znázornený ako starec s bradou, čo je charakteristické pre ikonografiu arménskej knižnej maľby.[1][7] V rukopise sa nachádza miniatúra trojposchodového chrámu, o ktorom sa predpokladá, že je prototypom Chrámu Presvätej Bohorodičky v Monastieri Noravank.[11]

Približne v roku 1302 Momik dokončil práce na miniatúrach Nového zákona pre lekcionár tzv. Evanjelium vojny (Evanjeliár č. 6792; Matenadaran, Jerevan). Rukopis prepísal Hovhannes Orbeljan pre Stephana Orbeljana. Rukopis má nezvyčajne malý formát (12 x 8,5 cm), no napriek tomu je bohato zdobený. Momik majstrovsky zobrazil niekoľko scén zo života Ježiša Krista (Zvestovanie Pána, Narodenie Pána, Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu, Kristov krst, Premenenie Pána, Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, Umývanie nôh, Ukrižovanie, Ukladanie do hrobu, Vzkriesenie alebo Nanebovstúpenie Pána či Zoslanie Ducha Svätého) na úzkych okrajoch rukopisu. Na prednej časti rukopisu sa nachádzajú miniatúry apoštola Pavla, Petra a Jakuba, evanjelistu Jána alebo svätého Prochora. V mnohých ilumináciách Momik využíva inovatívne prvky, ako napríklad použitie apokryfov, ktoré boli charakteristické pre knižnú maľbu provincie Sjunik na začiatku 14. storočia. Napríklad na miniatúre Narodenia Pána je svätý Jozef zobrazený uprostred ako hlavná postava. Na titulnej strane Jánovho evanjelia sú stopy po pečati, ktorá pravdepodobne patrila Orbeljanovcom. Podobné pečate sa zachovali aj na ostatných rukopisoch, ktorých hlavnými objednávateľmi boli jednotliví členovia rodu Orbeljanovcov. V roku 1307 Hovhannes Orbeljan poveril Momika tvorbou miniatúr pre evanjeliár (dnes uložený v The Hartfors Seminary Foundation, The Case Memorial Library, Arm. 3, Hartford). V kolofóne rukopisu sa nachádza záznam, že Momik kvôli očnej chorobe v práci nepokračoval. Miniatúry dokončili maliar Toros z Taronu, pisár Hovhannes a ostatní iluminátori z Gladzorskej univerzity.[1][7]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám Presvätej Bohorodičky, 1321, Areni, Arménsko

Momik neskôr pôsobil ako dvorný architekt rodiny Orbeljanovcov. Pripisuje sa mu výstavba Chrámu svätého Gregora Lusavoriča v Monastieri Tatev na základe štylistických podobností s oknami v tvare kríža vo svätyni, ako napríklad v Chráme Presvätej Bohorodičky v Areni. Podľa historikov bol chrám postavený na príkaz Stephana Orbeljana. Mnohí odborníci Momikovi pripisujú aj Chrám Presvätej Bohorodičky v Monastieri Zorac pri Jeghvarde alebo Chrám Presvätej Bohorodičky v Monastieri Spitakavor pri Jeghegnadsore.[1][12] Momik okolo roku 1321 postavil na príkaz metropolitu Hovhannesa Orbeljana Chrám Presvätej Bohorodičky v Areni. Ide o centrálnu stavbu s kupolou. Jeho meno je spojené aj s výstavbou Chrámu Presvätej Bohorodičky v roku 1339 ako mauzólea na počesť Burtela Orbeljana v Monastieri Noravank. Predpokladá sa, že chrám navrhol Momik, ale stavbu dokončili jeho žiaci. Ide o centrálnu trojposchodovú stavbu s kupolou. Prvé poschodie slúžilo ako mauzóleum pre Burtela Orbeljana, na druhom poschodí je umiestená svätyňa chrámu a tretie poschodie tvorí okrúhla veža s arkatúrou. Výskyt podobných trojposchodových stavieb v Arménsku je ojedinelý; takými stavbami sú napríklad chrámy v Monastieri Gošavank (12. – 13. storočie), Chráme Presvätej Bohorodičky v Jeghvarde (1301/1321), Monastieri Surb-Karapet (začiatok 14. storočia) alebo v Monastieri Kaptavank (1321).[1]

Sochárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Tzv. Chačkhar kňažnej Tamty, asi 1312, dnes Regionálne múzeum v Jeghegnadsore, Jeghegnadsor

Chačkhary od majstra Momika sa vyznačovali jemnosťou a zložitosťou prevedenia. V hornej časti chačkharov sa nachádzal zvyčajne nápis s jeho menom armén. Մոմիկ Վարդպետ – Momik Vardapet. Metropolita Hovhannes Orbeljan poveril Momika okolo roku 1304 vytvorením chačkharu na pamiatku Stephana Orbeljana (dnes sa nachádza pri Ečmiadzinskej katedrále, Ečmiadzin). V hornej časti je zobrazený Kristus v štýle Maiestas Domini – sprevádzaný symbolmi štyroch evanjelistov. Okolo roku 1308 vytvoril Momik chačkhar (dnes sa nachádza pri Ečmiadzinskre katedrále, Ečmiadzin), ktorej objednávateľom bola manželka kniežaťa Elikuma II. Orbeljana, kňažná Tamta. V hornej časti sa nachádza námet Deésis – uprostred je zobrazený Kristus ako Pantokrator, po bokoch je svätý Ján Krstiteľ a Panna Mária. Nápis dole uvádza, že kňažná Tamta nechala vytvoriť chačkhar, aby zachránila dušu svojho svokra, kniežaťa Tarsajicha Orbeljana. Tretí chačkhar tzv. Chačkhar kňažnej Tamty (dnes Regionálne múzeum v Jeghegnadsore, Jeghegnadsor) vytvoril Momik na príkaz kňažnej Tamty ako pamiatku na jej manžela Elika II. Orbeljana a ich synov okolo roku 1312. V hornej časti je zobrazený Kristus ako Maiestas Domini so symbolmi štyroch evanjelistov. Boky chačkharu lemujú portréty dvanástich apoštolov v kosoštvorcovom ráme. Mená apoštolov Petra a Ondreja sú napísané na knihách, ktoré držia v rukách. Ostatných nie je možne bez nápisu presne identifikovať. Znázornenie apoštolov ako zakladateľov západnej a východnej cirkvi možno súvisí s pokusmi o vytvorenie cirkevnej únie, ktoré zosilneli v priebehu Viennského koncilu. Chačkhar v Monastieri Noravank je datovaný do roku 1322. Neobsahuje meno majstra, ale je považovaný za neskoršie dielo majstra Momika alebo jeho žiakov. Chačkhar sa vyznačoval ojedinelou ikonografiou, kde je zobrazená Panna Mária so symbolmi štyroch evanjelistov, postavami donátorov a Adama a Evy.[1][13]

Sochárska výzdoba Chrámu Presvätej Bohorodičky v Areni (1321) je pravdepodobne dielom majstra Momika. Na pendantívoch kupoly sú umiestnené reliéfy symbolov štyroch evanjelistov. Nad západným portálom je na tympanóne zobrazená Bohorodička tzv. Theotokos Hodegetria s florálnym motívom na pozadí. Podľa mnohých historikov umenia je Momik autorom dvoch reliéfoch zobrazujúcich Boha Otca a Bohorodičku na tympanónoch západnej fasády Chrámu svätého Jána Krstiteľa v Monastieri Noravank. Podobnosť s reliéfom na tympanóne Chrámu Presvätej Bohorodičky potvrdzuje Momikove autorstvo. Avšak obidva reliéfy vykazujú štylistické rozdiely. Na tympanóne nad dolným portálom Chrámu Presvätej Bohorodičky (1339) v Monastieri Noravank je zobrazená Bohorodička s archanjelom Gabrielom a Michalom. V tympanóne nad horným portálom je zobrazený Kristus ako Pantokrator s apoštolmi Petrom a Pavlom. Na arkatúre veže sa nachádza reliéf, kde je zobrazený zakladateľ chrámu (ktitor) ponúkajúci model chrámu Panne Márie.[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Miniatúra Umývania nôh v tzv. Evanjelium vojny (Evanjeliár č. 6792), 1302, Matenadaran, Jerevan
    Miniatúra Umývania nôh v tzv. Evanjelium vojny (Evanjeliár č. 6792), 1302, Matenadaran, Jerevan
  • Reliéf Bohorodičky tzv. Theotokos Hodegetria na tympanóne nad západným portálom Chrámu Presvätej Borodičky, 1321, Areni, Arménsko
    Reliéf Bohorodičky tzv. Theotokos Hodegetria na tympanóne nad západným portálom Chrámu Presvätej Borodičky, 1321, Areni, Arménsko
  • Okná v tvare kríža v apside svätyne Chrámu Presvätej Bohorodičky, 1321, Areni, Arménsko
    Okná v tvare kríža v apside svätyne Chrámu Presvätej Bohorodičky, 1321, Areni, Arménsko
  • Okná v tvare kríža v apside svätyne Chrámu svätého Gregora Lusavoriča v Monastieri Tatev, začiatok 14. storočia, Tatev, Arménsko
    Okná v tvare kríža v apside svätyne Chrámu svätého Gregora Lusavoriča v Monastieri Tatev, začiatok 14. storočia, Tatev, Arménsko
  • Chrám Presvätej Bohorodičky v Monastieri Noravank, 1339, neďaleko Jeghegnadsoru, Arménsko
    Chrám Presvätej Bohorodičky v Monastieri Noravank, 1339, neďaleko Jeghegnadsoru, Arménsko
  • Sochárska výzdoba na fasáde Chrámu Presvätej Bohorodičky v Monastieri Noravank, asi 1339, neďaleko Jeghegnadsoru, Arménsko
    Sochárska výzdoba na fasáde Chrámu Presvätej Bohorodičky v Monastieri Noravank, asi 1339, neďaleko Jeghegnadsoru, Arménsko
  • Chačkhar z Monastiera Noravank (pripisovaný Momikovi alebo jeho žiakom), 1322, neďaleko Jeghegnadsoru, Arménsko
    Chačkhar z Monastiera Noravank (pripisovaný Momikovi alebo jeho žiakom), 1322, neďaleko Jeghegnadsoru, Arménsko

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Podľa iných možností prekladu ide o rok 1339/1340.[1]
  2. ↑ Slovo vardapet označovalo v prostredí Arménskej apoštolskej cirkvi vzdelaného mnícha s právom kázať a učiť. Analógiou k tomuto titulu je archimandrita, ktorý po teologických štúdiách zastával určité úlohy v Cirkvi. V niektorých prípadoch išlo o čestný titul učiteľa alebo majstra.[5][6] V kolofóne Evanjeliáru č. 2848 z roku 1292 je Momik označený ako diakon. Neskôr sa už jeho duchovná služba nespomína. Pravdepodobne nezastával žiaden cirkevný úrad.[7][1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t MOMIK In: Pravoslavnaja enciklopedija [online]. Moskva: Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, [cit. 2022-12-16]. Dostupné online. (po rusky)
  2. ↑ Jasmine Dum-Tragut. The cultural impact of Armenian Monasticism: A broef note on the role of Armenia Monasteries in medieval Armenian society. In: Monastic Life in the Armenian Church: Glorious Past – Ecumenical Reconsideration. Ed. Jasmine Dum-Tragut, Dietmar W. Winkler. Vol. 14. Münster : LIT Verlag, 2018. (Orientalia-patristica-oecumenica.) Pozn. č. 24. ISBN 978-3-643-96066-5. S. 35. (po anglicky)
  3. ↑ BRENTJES, Burchard. Arménie: tři tisíce let dějin a kultury. Preklad Milada Kouřimská. Praha : Vyšehrad, 1976. Kapitola „Zlatý věk", s. 104.
  4. ↑ a b c d e f g Momik: architetto, scultore e illustratore armeno a cui è dedicata l'onorificenza degli Architetti Armeni [online]. Príprava vydania Carlo Coppola. Bari: Centro Studi "Hrand Nazariantz" di Bari, 2019-04-19, [cit. 2022-12-16]. Dostupné online. Archivované 2022-12-16 z originálu. (po taliansky)
  5. ↑ a b Garabed Amadouni. Le rôle historique des hiéromoines arméniens. In: Il monachesimo orientale. Roma : Pontificium Institutum Orientalium Studiorum, 1958. (Orientalia Christiana analecta.) Atti del Convegno di studi orientale che sull predetto tema si tenne a Roma, sotto la direzione del Pontificio Istituto orientale, nei giorni 9, 10, 11 e 12 aprile 1958. ISBN 88-7210-052-6. S. 279. (po taliansky)
  6. ↑ a b c MATHEWS, Thomas F.; SANJIAN, Avedis K., et al. Armenian Gospel Iconography: The Tradition of the Glajor Gospel. Ed. Thomas F. Mathews. Washington D.C. : Dumbarton Oaks Research Library and Collection, 1991. (Dumbarton Oaks studies.) ISBN 0-88402-183-1. Kapitola The Monastery and School of Glajor, s. 23. (po anglicky)
  7. ↑ a b c Karen Matevosyan. Architect Momik. In: Noravank 2009: A Collection of Articles Dedicated to the 10th Anniversary of the Reconsecration of Noravank. Ed. Karen Matevosyan; preklad Armine Bachachyan. Yerevan : Noravank, 2009. S. 22. (po anglicky)
  8. ↑ a b Karen Matevosyan. Architect Momik. In: Noravank 2009: A Collection of Articles Dedicated to the 10th Anniversary of the Reconsecration of Noravank, s. 32.
  9. ↑ BAUER-MANNDORFF, Elisabeth. Armenia, Past and Present. Lucerne, New York : Reich Verlag, Armenian Prelacy, 1981. S. 140. (po anglicky)
  10. ↑ Sculptor Momik's dramatic story [online]. 360stories.com, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Karen Matevosyan. Architect Momik. In: Noravank 2009: A Collection of Articles Dedicated to the 10th Anniversary of the Reconsecration of Noravank, s. 26.
  12. ↑ Karen Matevosyan. Architect Momik. In: Noravank 2009: A Collection of Articles Dedicated to the 10th Anniversary of the Reconsecration of Noravank, s. 23 – 24.
  13. ↑ Karen Matevosyan. Architect Momik. In: Noravank 2009: A Collection of Articles Dedicated to the 10th Anniversary of the Reconsecration of Noravank, s. 26 – 28.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • THIERRY, Jean Michel; DONABÉDIAN, Patrick. Armenische Kunst. Freiburg : Verlag Herder, 1988. 625 s. (Ars antiqua.) ISBN 9783451211416. (po nemecky)
  • Armenia sacra – Mémoire chrétienne des Arméniens (ive – xviiie siècle). Ed. Jannic Durand, Ioanna Rapti, Dorota Giovannoni. Paris : Musée du Louvre, 2007. 471 s. Catalogue de l'exposition, Paris, Musée du Louvre, 21 février – 21 mai 2007. ISBN 978-2-35031-068-8. (po francúzsky)
  • DÉDÉYAN, Gérard. Histoire du peuple arménien. Toulouse : Privat, 2008. 991 s. (Histoire.) ISBN 978-2-7089-6874-5. (po francúzsky)
  • Miniaturist Momik (13th – 14th cc.). Ed. Karen Matevosyan, Lilit Zakaryan, Hrachya H. Tamrazyan; preklad Gohar Muradyan. Yerevan : Nairi, 2010. 62 s. Catalog. ISBN 978-5-550-01635-0. (po anglicky)
  • STONE, Nira. Studies in Armenian art: collected papers. Ed. Michael E. Stone, Asya Bereznyak. Vol. 2. Leiden : Brill, 2019. (Armenian Texts and Studies.) ISBN 978-90-04-40050-4. S. 262. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Momik

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Momik&oldid=7785170“