Neonacizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Neonacista, v pozadí vlajka Kriegsmarine, Tretej ríše

Neonacizmus je krajne pravicová politická ideológia vychádzajúca z nacizmu, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne a snaží sa (často násilne) o obnovu a zavedenie nacistickej ideológie, o zavedenie nového poriadku po vzore Nemeckej ríše Adolfa Hitlera, čo je niekedy artikulované ako snaha o vytvorenie štvrtej ríše. V najširšom zmysle sa neonacizmom rozumie politická aktivita, ktorá podstatným spôsobom nadväzuje na historický nacizmus či na hnutia a režimy, ktoré s nim kolaborovali. Charakteristickými znakmi neonacizmu je – podobne ako u historického nacizmu – antisemitizmus (často vrátane popierania holokaustu), rasizmus, ultranacionalizmus (resp. revolučný nacionalizmus), xenofóbia, homofóbia, autoritárstvo, antiliberalizmus a antikomunizmus. Neonacisti pritom môžu opustiť niektoré historické dogmy, príp. sa prikloniť o odštiepeneckým prúdom historického nacizmu.[1][2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DRÁBIK, Jakub. Fašizmus. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Premedia, 2019. ISBN 978-80-8159-781-7, s. 469-470.
  2. VEJVODOVÁ, Petra. Neonacismus. In: Bastl, Martin – Mareš, Miroslav – Smolník, Josef – Vejvodová, Petra (eds.). Krajní pravice a krajní levice v ČR. Vyd. 1. Praha : Grada Publishing, 2011. ISBN 978-80-247-7256-1, s. 139. [cit. 2020-09-13].