Nuselský most

	Nuselský most
	most
	Pohľad na most z Karlova
Štát	Česko
Mesto	Praha
Ponad údolie	Nuselské údolí
Súradnice	50°3′55″S 14°25′50″V / 50,06528°S 14,43056°V
Dĺžka	485 m
Šírka	26,5 m
Výška	42,5 m
Počet pruhov	4
Typ	štvorpylónový
Materiál	železo-betón
Postavený	1967 – 1972
- otvorený	1973
	Poloha mosta v rámci Česka
	Wikimedia Commons: Nuselský most
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 50°3′55″S 14°25′50″V / 50,06528°S 14,43056°V

Nuselský most (v rokoch 1975 – 1989 most Klementa Gottwalda) je predpätý betónový most v Prahe. Prekonáva Nuselské údolí a spája Pankrác a vzdialenejšie juhovýchodne časti mesta s Karlovom a stredom mesta. Po vrchnej časti mosta je vedená šesťpruhová severojužná magistrála a vnútri mosta je umiestnený tubus pre metro. Most bol dostavaný v roku 1973.

V roku 2000 získal Nuselský most ocenenie Stavba storočia v kategórii Dopravné stavby.^[1] Most bol stavaný podľa koncepcie Ing. Jana Vitka, Ing. Miroslava Sůru a Ing. architekta Roberta Bucháčka, ktorá predstavuje monolitickú konštrukciu z predpätého betónu s piatimi poľami. Konečnú dokumentáciu k návrhu vypracovali Ing. Svatopluk Kobr, Ing. Vojtěch Michálek a architekt Stanislav Hubička z PÚDISu.

Nuselský most je 485 metrov dlhý a 26,5 m široký, má železobetónovú rámovú konštrukciu a štyri piliere. Dve polia mosta majú rozpätie 68,5 m a tri 115,5 m a jeho priemerná výška nad údolím je 42,5 m. Vnútorný tubus pre metro má lichobežníkový prierez, výšku takmer 6,5 m a hrúbka jeho stien je od 30 do 110 cm. Most je jedným z najväčších v celom Česku a osvetľujú ho lampy umiestnené uprostred mosta.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšia časť mosta patrí do obvodu a mestskej časti Praha 2, časť južne od premostenia železničnej trate do obvodu a mestskej časti Praha 4. Most prekračuje, okrem iného, park Folimanka, potok Botič, železničnú trať z pražskej hlavnej stanice na Smíchov a ďalej ulicu Jaromírova (s prevádzkou električiek), Oldřichovu, časť ulice Křesomyslova pri tzv. nuselských reformných školách Ladislava Hanusa z dvadsiatych rokov minulého storočia a ulicu Sekaninová (pozdĺž Botiča).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé úvahy a architektonické súťaže a štúdie o premostení Nuselského údolia prebehli niekoľkokrát už za čias prvej Československej republiky (akademik Stanislav Bechyně). Stavba nového mosta cez Nuselské údolie ale začala byť aktuálna až na konci 60. rokov, kedy sa na pankráckej pláni začali stavať vo veľkom množstve obytné domy. Preto bolo rozhodnuté, že bude celá oblasť spojená s centrom podpovrchovou električkou, ktorá povedie v tubuse mosta. V roku 1967 bola začatá výstavba demoláciou veľkého bloku 17 domov na dne Nuselského údolia (zábery z tejto demolácie potom boli použité v celovečernom filme Ta naše písnička česká režiséra Zdeňka Podskalského). Začiatkom roku 1968 s príchodom Pražskej jari bol koncept podpovrchovej električky zmenený na metro. V roku 1973 bol most dokončený a následne pomenovaný po prvom „robotníckom“ prezidentovi ako most Klementa Gottwalda (budovaná stanica metra mala ešte pracovný názov Nuselský most). V novembri 1970 bola vykonaná statická záťažová skúška 66 tankmi, ktoré do Prahy prišli z rakovnického pluku.

Prevádzka na moste bola začatá 22. februára 1973, jeho význam bol však z dôvodu chýbajúceho nadväzujúceho úseku na Pankráci výrazne obmedzený. Pre diaľkovú dopravu začal mať význam až od 30. apríla 1973 po dokončení prepojení a od 9. mája 1974 začali jeho tubusom pravidelne prechádzať aj súpravy pražského metra. Práve so zmeny koncepcie koľajovej dopravy a zmeny na metro vyplynuli najväčšie problémy; kým pôvodne plánované električky T3 alebo ľahké vozidlá metra R1 mali nápravový tlak 10,5 tony, sovietske súpravy ECS mali nápravový tlak až 16 ton. Na takéto zaťaženie však most nebol konštruovaný, preto bol do mosta vmontovaný špeciálny oceľový rošt s hmotnosťou 822 ton, ktorý prenáša zaťaženie (nápravové tlaky) na steny komorového nosníka mosta.

V roku 1990 bol most premenovaný na súčasný názov Nuselský most. V roku 1997 bol oceľový rošt opravený z dôvodu únavových trhlín na lištách, zapríčinených zle navrhnutým detailom. Tieto trhliny boli zaznamenané u viac než 50% týchto dielov na celom rošte, do budúcnosti sa však počíta s generálnou opravou. Tá značne obmedzí dopravu v meste, zvlášť ak nebude predtým dokončená trasa metra D.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia bolo na okrajoch mostovky, pozdĺž chodníkov, vybudované 2,7 m vysoké zábradlie, ktoré má odrádzať samovrahov od skokov. Celkom si tu skokom do údolia vzalo život 200 až 300 ľudí.^[2] Od roku 2011 ich pamiatku pripomína v parku Folimanka pomník "Z vlastného rozhodnutia".^[3]