Odkryv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Odkryv v škótskom Rockhead v zátoke Sandside Bay. V podloží pôdnych horizontov s vidno odkryvy masívnych, mierne uklonených hornín.

Odkryv v geológii označuje miesto na zemskom povrchu, kde in situ vystupujú podložné horniny spod mladších, najčastejšie kvartérnych uloženín. Odkryvy umožňujú geológom priame štúdium horninového prostredia. Za odkryvy možno považovať napr. skalné útesy, bralá, ale aj zárezy potokov, ciest alebo kameňolomy.

Podľa vyhlášky o geologickej dokumentácii[1] je odkryv miestom na povrchu, kde vystupujú v prírodnom stave horniny, ktorých petrografické určenie a stanovenie štruktúrnych prvkov má význam pre poznanie geologickej stavby skúmanej oblasti. Pri dokumentovaní odkryvov by mal byť každý samostatný odkryv zvolený za samostatný dokumentačný bod, označený číslom a vymedzenou polohou, pri jeho popise je dôležité dbať na makroskopický popis hornín (farba, zrnitosť, minerálne zloženie, štruktúra, textúra, stupeň zvetrania atď.).

Odkryvy sa nenachádzajú na zemskom povrchu rovnomerne, na mnohých miestach je terén pokrytý hrubými vrstvami pôdy a/alebo hustou vegetáciou, ktoré znemožňujú priame štúdium podložných hornín. Na miestach, kde podložné horniny vychádzajú na povrch obyčajne došlo k odstráneniu pôdneho pokryvu, najčastejšie v dôsledku erózie, ktorá však musí byť rýchlejšia ako zvetrávanie hornín, ktoré obnažila. Odkryvy sú preto najčastejšie na strmých svahoch, hrebeňoch hôr, v zárezoch na brehoch vodných tokov a v tektonicky aktívnych oblastiach. Odstránenie pôd, potrebné pre štúdium ich podložia, niekedy spôsobí aj činnosť človeka, napríklad pri ťažbe v lomoch, stavbe základov budov alebo ciest.

Štúdium odkryvov patrí k základným metódam terénneho geologického výskumu. O štúdium odkryvov sa opiera aj dokumentácia a príprava geologických máp. V prípade absencie odkryvov sú geológovia nútení vyhľadávať úlomky podložných hornín v pôde. Takáto metóda je však menej presná a neumožňuje napríklad odber vzoriek nezvetralej horniny. Okdryvy častejšie tvoria pevné horniny, ktoré sú odolné voči zvetrávaniu ako napríklad kryštalické bridlice, granity, kremence alebo vápence. Menej odolné horniny, ako napríklad ílovité bridlice alebo vulkanoklastiká, sú náchylnejšie na zvetrávanie, rovnako ako slabo litifikované sedimenty.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vyhláška Úsředního báňského úřadu a Ústředního geologického úřadu čj. 1000/1962 ze dne 31. ledna 1962 o vedení a doplňovaní geologické dokumentace

Externe odkazy[upraviť | upraviť zdroj]