Ornithocheirus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ornithocheirus
TropeognathusDB22.jpg
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetatarsalia
Subdivisio Ornithodira
Rad (ordo) Pterosauria
Podrad (subordo) Pterodactyloidea
Nadčeľaď (superfamilia) Ornithocheiroidea
Čeľaď (familia) Ornithocheiridae
Rod (genus) Ornithocheirus
Vedecký názov
Ornithocheirus simus
Seeley, 1869
Synonymá:
Tropeognathus, Criorhynchus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ornithocheirus (z gréckeho slova „ορνις“ - vták a „χειρ“ - ruka) je rodové meno veľkých pterosaurov z čeľade Ornithocheiridae. V období spodnej a sčasti aj vrchnej kriedy (asi pred 125 až 90 miliónmi rokov žili tieto lietajúce plazy v Európe a Južnej Amerike. Niekoľko väčších kostrových fragmentov bližšie neurčeného druhu boli nájdené v brazílskom súvrství Santana. Na základe týchto objavov vedci usudzujú, že spoločne s rodom Quetzalcoatlus by mohol byť jedným z najväčších pterosaurov, aké kedy žili.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Umelecká rekonštrukcia Ornithocheira útočiaceho na menšieho Lonchodecta

Rozpätie krídel Ornithocheira dosahovalo až okolo 12 metrov a keď stál na zemi, jeho výška mohla dosiahnuť až ku 3 metrom. Dĺžka tela predstavovala asi 3,5 metra a len samotná hlava bola okolo 150 centimetrov dlhá. Napriek tomu predstavovala hmotnosť tohto pterosaura len okolo 70 kilogramov. Podobne ako iné pterodaktyly, mal masívnu prednú časť tela s veľkou hlavou a krkom. Mnohé druhy mali najnápadnejší zobák s vertikálnym hrebeňom na špičke. Dodnes nie je isté, načo im slúžil takýto hrebeň, pravdepodobne na prilákanie samičky počas obdobia párenia, ktorú si vyberal samec s najväčším hrebeňom. Orntihocheirus nebol aktívnym letcom, vo vzduchu len plachtil a vznášal sa vďaka stúpajúcim prúdom teplého vzduchu. Keď sa dostal na vrchol jednej termiky, mohol potom skĺznúť na ďalšiu. Tento spôsob letu bol energeticky vysoko úsporný a živočích mohol precestovať veľké vzdialenosti s minimálnou námahou. Živil sa pravdepodobne hlavonožcami a rybami.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BURNIE, David. Veľká obrazová encyklopédia dinosaurov. Preklad Ivona Kautmanová. Bratislava : Svojtka, 2009. ISBN 978-80-8107-229-1. Kapitola Pterodaktyly, s. 175.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]