Ornithocheirus
| Ornithocheirus | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ornithocheirus simus Seeley, 1869 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: Tropeognathus, Criorhynchus |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ornithocheirus (z gréckeho slova „ορνις“ - vták a „χειρ“ - ruka) je rodové meno veľkých pterosaurov z čeľade Ornithocheiridae. V období spodnej a sčasti aj vrchnej kriedy (asi pred 125 až 90 miliónmi rokov žili tieto lietajúce plazy v Európe a Južnej Amerike. Niekoľko väčších kostrových fragmentov bližšie neurčeného druhu boli nájdené v brazílskom súvrství Santana. Na základe týchto objavov vedci usudzujú, že spoločne s rodom Quetzalcoatlus by mohol byť jedným z najväčších pterosaurov, aké kedy žili.
Opis [upraviť]
Rozpätie krídel Ornithocheira dosahovalo až okolo 12 metrov a keď stál na zemi, jeho výška mohla dosiahnuť až ku 3 metrom. Dĺžka tela predstavovala asi 3,5 metra a len samotná hlava bola okolo 150 centimetrov dlhá. Napriek tomu predstavovala hmotnosť tohto pterosaura len okolo 70 kilogramov. Podobne ako iné pterodaktyly, mal masívnu prednú časť tela s veľkou hlavou a krkom. Mnohé druhy mali najnápadnejší zobák s vertikálnym hrebeňom na špičke. Dodnes nie je isté, načo im slúžil takýto hrebeň, pravdepodobne na prilákanie samičky počas obdobia párenia, ktorú si vyberal samec s najväčším hrebeňom. Orntihocheirus nebol aktívnym letcom, vo vzduchu len plachtil a vznášal sa vďaka stúpajúcim prúdom teplého vzduchu. Keď sa dostal na vrchol jednej termiky, mohol potom skĺznúť na ďalšiu. Tento spôsob letu bol energeticky vysoko úsporný a živočích mohol precestovať veľké vzdialenosti s minimálnou námahou. Živil sa pravdepodobne hlavonožcami a rybami.[1]
Referencie [upraviť]
- ↑ BURNIE, David. Veľká obrazová encyklopédia dinosaurov. Preklad Ivona Kautmanová. Bratislava : Svojtka, 2009. ISBN 978-80-8107-229-1. Kapitola Pterodaktyly, s. 175.