Oľga Chodáková

	Oľga Chodáková
	; slovenská choreografka a televízna režisérka
Narodenie	25. december 1920; Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie	14. august 1989 (68 rokov); Bratislava, Česko-Slovensko
	Biografický portál

Oľga Chodáková (* 25. december 1920, Bratislava – † 14. august 1989, Bratislava) bola popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka. Priekopníčka scénického ľudového tanca a folklóru.

Vzdelanie a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1955 vyštudovala choreografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Od roku 1946 pôsobila ako umelecká vedúca a choreografka národopisného telesa, ktoré vystupovalo aj v zahraničí pod názvom Mladí Živeniari – Skupina Oľgy Chodákovej.
Bola zakladateľskou osobnosťou súboru Lúčnica a do roku 1951 jeho umeleckou vedúcou a prvou choreografkou. Pre Lúčnicu vytvorila tanečné kompozície Cipovička (1948), Hronské kolo (1948), Veľký svadobný tanec (1948), Máje (1948), Šatkový tanec (1950) a iné.
V rokoch 1955 – 58 bola umeleckou vedúcou a choreografkou baletného súboru Novej scény v Bratislave.
V období 1959 – 61 bola asistentkou réžie v Československej televízii.
Od 1. januára 1962 do 31. decembra 1973 bola internou režisérkou Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. televízie v Bratislave, potom pôsobila v slobodnom povolaní.
Externe pôsobila aj v súbore SĽUK, kde vytvorila najvýznamnejšiu choreografiu Lúčne spevy a tance – Tanec dievčat (1950) na hudbu Jána Cikkera.
Na scéne Slovenského národného divadla (SND) naštudovala tance do folklórneho pásma Rok na dedine (1948) v réžii Karola L. Zachara.
Hosťovala v činohre NS v Bratislave – Dva dni v Chujave (premiéry 29. jún 1950 a 2. február 1952), podľa literárnej predlohy Jonáša Záborského napísal Ľubomír Smrčok; v Opere SND – Juro Jánošík (premiéra 10. november 1954), autor hudby Ján Cikker; v Štátnom divadle Košice – Máje (1954), autor hudby Bartolomej Urbanec.
Vytvorila aj početné choreografie operetných predstavení NS – napríklad Bábika (1956), autor hudby Edmond Audran; Hrnčiarsky bál (1956), autor hudby Gejza Dusík; Fialka z Montmartru (1956), autor hudby Emmerich Kálmán; Mlynárka z Granady (1958), autor hudby Julius Kalaš.
Bola autorkou a režisérkou 13-dielneho televízneho cyklu Človek tvorca krásy (1964 – 65), v ktorom mapovala svetové výtvarné umenie od praveku až do 19. storočia. Tri samostatné časti boli venované slovenskému výtvarnému umeniu, slovenskej ľudovej architektúre a klenotnici ľudovej hudby.
Vytvorila portréty slovenských výtvarných umelcov – napríklad Janka Alexyho, Martina Benku, Jozefa Kollára, Vladimíra Kompánka, Petra Matejku, Fraňa Štefunka, Alexandra Trizuljaka a Jána Želibského.
Autorsky a režijne pripravila v rokoch 1969 – 71 pozoruhodný 12-dielny dramatizovaný cyklus Slovensko v ľudových baladách, v ktorom originálnym spôsobom spojila folklórne prvky s ich moderným spracovaním. V projekte účinkovali významní herci – napríklad Leopold Haverl, Eva Kristínová, Jela Lukešová, Ida Rapaičová, Oľga Šalagová či Magda Vášáryová. Hudbu ku všetkým častiam skomponoval Bartolomej Urbanec a choreografom bol Boris Slovák. Konkrétne išlo o tituly – Coky, coky, panské šteňa; Vyletela holubička; Janíčko susedov, Pásol Janko kravy a Anička pávy; Kdeže si bola, Anička moja; A tam hore, v Čiernej hore; Zomrem, mamko, zomrem; Slniečko sa níži; Ten prešporský mýtnik; Išlo dievča po vodu; V mestečku vo Sliezsku.
S dramaturgičkou Gabrielou Vyskočilovou pripravila televíznu podobu literárnej predlohy Márie Rázusovej-Martákovej Junácka Pasovačka.
Bola neúnavnou propagátorkou ľudovej tvorby v televíznych cykloch Ide pieseň okolo; Takúže mi hraj; Na ľudovú nôtu a podobne.
V roku 1971 získala prémiu za Profil hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského.
Venovala sa aj televíznemu stvárneniu modernej populárnej hudby – napríklad Malá hitparáda.
V spolupráci s dramaturgom Jánom Pitoňákom koncepčne a režijne vytvorila cyklus pre deti Matelko, na ktorom sa popri Kriste Bendovej, Jarmile Štítnickej a Hane Ponickej podieľala aj autorsky. Hudbu k zvučke Matelka skomponoval Milan Dubovský.
V kultovom filme režiséra Dušana Hanáka 322 herecky stvárnila postavu vrchnej sestry.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

stará matka Oľga Krčméryová, rod. Petényová
ujec Štefan Krčméry, spisovateľ
otec Viktor Sekey, vydavateľ
manžel MUDr. Ivan Chodák, lekár a športovec
- dcéra Mgr. art. Oľga Janíková, televízna a rozhlasová režisérka
- syn prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc., chemik
- zať Mgr. art. Pavol Janík, PhD., spisovateľ