Pavol Suržin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pavol Suržin
slovenský básnik

Narodenie 30. jún 1939
Smižany, Slovensko
Úmrtie 28. február 1992 (52 rokov)
Levoča, Slovensko

Pavol Suržin (* 30. jún 1939, Smižany – † 28. február 1992, Levoča) bol slovenský básnik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Spišskej Novej Vsi a na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry v Prahe. Po ukončení štúdia pôsobil ako stredoškolský profesor v Ždani.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 60. rokov časopisecky debutoval v časopise Mladá tvorba, knižne debutoval v roku 1966 zbierkou básní Už stúpa prach, v ktorej vyjadril obavy z ohrozenia človeka násilím, pričom tvárne i tematicky sa k nej neskôr vrátil v zbierke V ťahu hrobov. V zbierke Spi, krásna Verona poetizuje vzťah k žene, prírodno-ľúbostné motívy prináša zbierka Šašo v prstoch lásky, sociálne motívy v konfrontácii s prítomnosťou zbierka Pokiaľ ma má život. Problémy života a smrti i vlastnej existencie sú v strede pozornosti zbierok Perie a skaly a Pamäti z kameňolomu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1966 – Už stúpa prach
  • 1968 – Spi, krásna Verona
  • 1969 – V ťahu hrobov
  • 1973 – Šašo v prstoch lásky
  • 1980 – Pokiaľ ma má život
  • 1989 – Perie a skaly
  • 1992 – Pamäti z kameňolomu
  • 1994 – Ondrej Zlacký