Pentachlórbenzén
| Pentachlórbenzén | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | C6HCl5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | bezfarebná, horľavá kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 250,34 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 82 – 85 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 275 – 277 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 1,834 g·cm−3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 8,3 × 10 -5 g/100 ml | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 608-93-5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 3077 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 210-172-0 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | DA6640000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pentachlórbenzén je chlórovaný aromatický uhľovodík, ktorý sa používal ako pesticíd a spomaľovač horenia.
Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Za bežných podmienok je pentachlórbenzén biela alebo bezfarebná kryštalická látka, rozpustná len minimálne vo vode (0,83 mg/l). Dobre sa rozpúšťa v benzéne alebo chloroforme.
Použitie a úniky do prostredia[upraviť | upraviť zdroj]
Používal sa hlavne ako pesticíd (fungicíd) ako spomaľovač horenia. Užíval sa ako surovina pre výrobu ďalšieho pesticídu pentachlórnitrobenzénu. V krajinách EÚ sa teraz pentachlórbenzén nevyrába a jeho použitie bolo v mnohých krajinách zakázané.
Pentachlórbenzén sa do prostredia dostáva výhradne vplyvom ľudskej činnosti, napríklad z papierní, chemičiek (výroba trichlóretylénu), železiarní, ropných rafinérií, skládok odpadov, čistiarní odpadových vôd, spaľovní odpadov. Vzniká tiež ako produkt degradácie iných aromatických chlórovaných uhľovodíkov ako sú hexachlórbenzén alebo lindan.
Ekologické riziká[upraviť | upraviť zdroj]
Za prístupu vzduchu pentachlórbenzén podlieha biodegradácii: v povrchových vodách fotodegradáciou (pôsobením slnečného žiarenia), vo vzduchu sa rozkladá reakciou s hydroxylovým radikálom. Ale tento proces je pomerne pomalý, takže môže byť prúdením prenášaný na dlhé vzdialenosti. Bez prístupu vzduchu (napr. v sedimentoch, hlbších vrstvách pôdy) je pentachlórbenzén perzistentný a môže sa tu preto kumulovať.
Pentachlórbenzén je toxický, pre vodné organizmy dokonca vysoko toxický (LC50 pre ryby je rovná 250 μg.l−1). Má schopnosť biokumulácie – hromadí sa v tukových tkanivách najmä vo vyšších článkoch potravinového reťazca (dravce, všežravce).
Zdravotné riziká[upraviť | upraviť zdroj]
Pentachlórbenzén vstupuje do tela kontaminovaným vzduchom, potravou alebo vodou. Poškodzuje centrálny nervový systém, pečeň a obličky, predpokladá sa jeho reprodukčná toxicita. Jeho nebezpečnosť zvyšuje schopnosť bioakumulácie.
Regulácia[upraviť | upraviť zdroj]
V máji 2009 bolo v Ženeve na 4. Konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru rozhodnuté o zaradení pentachlobenzénu na čiernu listinu dohovoru o perzistentných organických látkach.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Miroslav Šuta: Štokholmský dohovor: Tucet špinavcov dostalo 9. nových parťákov Archivované 2009-05-12 na Wayback Machine, respekt.cz, 10.5.2009
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pentachlorbenzen na českej Wikipédii.