Pentachlórbenzén

Pentachlórbenzén
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C6HCl5
Vzhľad	bezfarebná, horľavá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	250,34 g/mol
Teplota topenia	82 – 85 °C
Teplota varu	275 – 277 °C
Hustota	1,834 g·cm−3
Rozpustnosť	vo vode: 8,3 × 10 -5 g/100 ml
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H H228, H302, H410 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P210, P273, P501 Európska klasifikácia látok Hrozby Veľmi horľavá (F) Škodlivá látka (Xn) Nebezpečná pre životné prostredie (N) Vety R R11, R22, R40, R50/53 Vety S S2, S23, S24/25, S36/37, S41, S46, S50, S60, S61
Ďalšie informácie
Číslo CAS	608-93-5
Číslo UN	3077
EINECS číslo	210-172-0
Číslo RTECS	DA6640000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Pentachlórbenzén je chlórovaný aromatický uhľovodík, ktorý sa používal ako pesticíd a spomaľovač horenia.

Chemické vlastnosti

Za bežných podmienok je pentachlórbenzén biela alebo bezfarebná kryštalická látka, rozpustná len minimálne vo vode (0,83 mg/l). Dobre sa rozpúšťa v benzéne alebo chloroforme.

Použitie a úniky do prostredia

Používal sa hlavne ako pesticíd (fungicíd) ako spomaľovač horenia. Užíval sa ako surovina pre výrobu ďalšieho pesticídu pentachlórnitrobenzénu. V krajinách EÚ sa teraz pentachlórbenzén nevyrába a jeho použitie bolo v mnohých krajinách zakázané.

Pentachlórbenzén sa do prostredia dostáva výhradne vplyvom ľudskej činnosti, napríklad z papierní, chemičiek (výroba trichlóretylénu), železiarní, ropných rafinérií, skládok odpadov, čistiarní odpadových vôd, spaľovní odpadov. Vzniká tiež ako produkt degradácie iných aromatických chlórovaných uhľovodíkov ako sú hexachlórbenzén alebo lindan.

Ekologické riziká

Za prístupu vzduchu pentachlórbenzén podlieha biodegradácii: v povrchových vodách fotodegradáciou (pôsobením slnečného žiarenia), vo vzduchu sa rozkladá reakciou s hydroxylovým radikálom. Ale tento proces je pomerne pomalý, takže môže byť prúdením prenášaný na dlhé vzdialenosti. Bez prístupu vzduchu (napr. v sedimentoch, hlbších vrstvách pôdy) je pentachlórbenzén perzistentný a môže sa tu preto kumulovať.

Pentachlórbenzén je toxický, pre vodné organizmy dokonca vysoko toxický (LC50 pre ryby je rovná 250 μg.l⁻¹). Má schopnosť biokumulácie – hromadí sa v tukových tkanivách najmä vo vyšších článkoch potravinového reťazca (dravce, všežravce).

Zdravotné riziká

Pentachlórbenzén vstupuje do tela kontaminovaným vzduchom, potravou alebo vodou. Poškodzuje centrálny nervový systém, pečeň a obličky, predpokladá sa jeho reprodukčná toxicita. Jeho nebezpečnosť zvyšuje schopnosť bioakumulácie.

Regulácia

V máji 2009 bolo v Ženeve na 4. Konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru rozhodnuté o zaradení pentachlobenzénu na čiernu listinu dohovoru o perzistentných organických látkach.

Pozri aj

• Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pentachlorbenzen na českej Wikipédii.