Pentachlórbenzén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pentachlórbenzén
Pentachlórbenzén
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6HCl5
Vzhľad bezfarebná, horľavá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 250,34 g/mol
Teplota topenia 82 – 85 °C
Teplota varu 275 – 277 °C
Hustota 1,834 g·cm−3
Rozpustnosť vo vode:
8,3 × 10 -5 g/100 ml
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka07 - dráždivá látka09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H228, H302, H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P210, P273, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Veľmi horľavá látka Škodlivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Veľmi
horľavá
(F)
Škodlivá
látka
(Xn)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R11, R22, R40, R50/53
Vety S S2, S23, S24/25, S36/37, S41, S46, S50, S60, S61
Ďalšie informácie
Číslo CAS 608-93-5
Číslo UN 3077
EINECS číslo 210-172-0
Číslo RTECS DA6640000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Pentachlórbenzén je chlórovaný aromatický uhľovodík, ktorý sa používal ako pesticíd a spomaľovač horenia.

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Za bežných podmienok je pentachlórbenzén biela alebo bezfarebná kryštalická látka, rozpustná len minimálne vo vode (0,83 mg/l). Dobre sa rozpúšťa v benzéne alebo chloroforme.

Použitie a úniky do prostredia[upraviť | upraviť zdroj]

Používal sa hlavne ako pesticíd (fungicíd) ako spomaľovač horenia. Užíval sa ako surovina pre výrobu ďalšieho pesticídu pentachlórnitrobenzénu. V krajinách sa teraz pentachlórbenzén nevyrába a jeho použitie bolo v mnohých krajinách zakázané.

Pentachlórbenzén sa do prostredia dostáva výhradne vplyvom ľudskej činnosti, napríklad z papierní, chemičiek (výroba trichlóretylénu), železiarní, ropných rafinérií, skládok odpadov, čistiarní odpadových vôd, spaľovní odpadov. Vzniká tiež ako produkt degradácie iných aromatických chlórovaných uhľovodíkov ako sú hexachlórbenzén alebo lindan.

Ekologické riziká[upraviť | upraviť zdroj]

Za prístupu vzduchu pentachlórbenzén podlieha biodegradácii: v povrchových vodách fotodegradáciou (pôsobením slnečného žiarenia), vo vzduchu sa rozkladá reakciou s hydroxylovým radikálom. Ale tento proces je pomerne pomalý, takže môže byť prúdením prenášaný na dlhé vzdialenosti. Bez prístupu vzduchu (napr. v sedimentoch, hlbších vrstvách pôdy) je pentachlórbenzén perzistentný a môže sa tu preto kumulovať.

Pentachlórbenzén je toxický, pre vodné organizmy dokonca vysoko toxický (LC50 pre ryby je rovná 250 μg.l−1). Má schopnosť biokumulácie – hromadí sa v tukových tkanivách najmä vo vyšších článkoch potravinového reťazca (dravce, všežravce).

Zdravotné riziká[upraviť | upraviť zdroj]

Pentachlórbenzén vstupuje do tela kontaminovaným vzduchom, potravou alebo vodou. Poškodzuje centrálny nervový systém, pečeň a obličky, predpokladá sa jeho reprodukčná toxicita. Jeho nebezpečnosť zvyšuje schopnosť bioakumulácie.

Regulácia[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2009 bolo v Ženeve na 4. Konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru rozhodnuté o zaradení pentachlobenzénu na čiernu listinu dohovoru o perzistentných organických látkach.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Miroslav Šuta: Štokholmský dohovor: Tucet špinavcov dostalo 9. nových parťákov, respekt.cz, 10.5.2009

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pentachlorbenzen na českej Wikipédii.