Piz Badile

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°17′41″S 9°35′10″V / 46.29472°S 9.58611°V / 46.29472; 9.58611
Piz Badile
vrch
Badile.jpg
Severovýchodná stena Piz Badile.
Štáty Švajčiarsko Švajčiarsko,  Taliansko Taliansko
Región Bregaglia
Pohorie Alpy
Nadmorská výška 3 308 m n. m.
Súradnice 46°17′41″S 9°35′10″V / 46.29472°S 9.58611°V / 46.29472; 9.58611
Najľahší výstup Južným hrebeňom (Červený kuloár)
Prvovýstup W. A. B. Coolidge, F. a H. Dévouassoudovci
 - dátum 27. júl 1867
Poloha v rámci Švajčiarska
Fire.svg
Poloha v rámci Švajčiarska
Wikimedia Commons: Piz Badile

Piz Badile je 3 308 m vysoká hora na hranici Švajčiarska a Talianska, najvyššia v oblasti Bergell–Bregaglia. Popularitu mu priniesla jeho 900 m vysoká severovýchodná stena, žulový monolit, ktorý tvorí „hladký, kolmý, pravidelný múr, vyvolávajúci predstavu dokonalosti“ (Rébuffat).

Pizzo Badile znamená po taliansky Štít Lopata, pozri obr. vpravo. Pod vrcholom je dnes bivaková búda.

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prvý výstup na vrchol južným hrebeňom – dnešnou normálkou – uskutočnil W. A. B. Coolidge a horskí vodcovia F. Dévouassoud a H. Dévouassoud v r. 1867, obťažnosť II.
  • Prvovýstup severnou hranou z r. 1923 (W. Risch a A. Zürcher), V-, Badilekante, patrí k najkrajším alpským lezeckým túram.
  • Prvovýstup severovýchodnou stenou vykonali v r. 1937 piati: R. Cassin, G. Esposito, V. Ratti, ku ktorým sa v stene pridali dvaja mladí lezci z Como. Na tretí deň všetci doliezli na vrchol v búrke, ale M. Molteni zahynul od vyčerpania hneď za vrcholom a G. Valseschi kúsok od chaty Gianetti. Obťažnosť cesty (V+/A0 alebo VI+).

Iné zaujímavé výstupy cez Severovýchodnú stenu[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1947 G. Rébuffat ako horský vodca, B. Pierre, Cassinova c.
  • 1952 Prvé sólo Cassinovou cestou spravil Hermann Buhl
  • 1967 – 68 Prvý zimný priestup M. Darbellay, A. Gogna, G. Calcano, C. Bournissen, P. Arnamo a D. Troillet
  • 1970 Zimný prvovýstup cestou „Via del Fratello“ (bračekova cesta) A. Rusconi, a G. Rusconi
  • 1978 Čs. prvovýstup „Cesta bielym pásom, Linea Bianca“ urobili I. Koller a S. Šilhán
  • 1978 Ďalší čs. prvovýstup (v pravej časti): „Cesta kvetov" spravili I. Koller a S. Šilhán
  • 1980 Čs. prvovýstup „Cesta cez lievik“ vykonali J. Rybička, J. Šimon a L. Škalda
  • 2006 Prvé zimné sólo stenou preliezol F. Valseschini (Via del Fratello)
Pizzo Badile z juhu, chata Gianetti

Východná stena[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1953 Prvý výstup touto stenou Corti a Battaglia
  • 1969 Prvovýstup – Anglická cesta Kosterlitz a Isherwood
  • 1975 čs. direttissima A. Belica a I. Koller
  • 1982 Prvý zimný priestup angl. cesty – čs. horolezkyne Z. Hoffmanová a A. Stehlíková

Šesť veľkých stien Álp[upraviť | upraviť zdroj]

Ku tzv. Trilógii – severným stenám Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa niekedy pridáva západná stena Petit Dru, severná stena Cima Grande a práve sv. stena Piz Badile. Prvý ich všetky preliezol a vo vynikajúcej knihe „Étoiles et Tempêtes“ popísal Gaston Rébuffat.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
  • I. Dieška: Horolezectvo zblízka, Šport 1984.
  • G. Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.
  • H. Buhl: Od Álp po Himaláje, Šport 1965.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]