Plazská
| Plazská | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Obce | Zacharovce, Dražice |
| Prameň | |
| - poloha | Zacharovce, Rimavská kotlina, Valická pahorkatina |
| - výška | 366 m |
| - súradnice | 48°25′26″S 20°03′08″V / 48,423978°S 20,052106°V |
| Ústie | Dražický potok, |
| - poloha | Dražice, Rimavská kotlina, Valická pahorkatina |
| - výška | 226 m |
| - súradnice | 48°26′07″S 20°05′15″V / 48,435201°S 20,087370°V |
| Dĺžka | 3,3 km |
| Rád toku | VII. |
| Hydrologické poradie | 4-31-03-127 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Plazská (pred 2012 aj Palaska alebo Paláska)[1][2] je potok na Gemeri na území obce Dražice v okrese Rimavská Sobota. Je to pravostranný prítok Dražického potoka v povodí Slanej; má dĺžku 3,3 km. Je vodným tokom VII. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-31-03-127.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný tok Plazská pramení v nadmorskej výške 366 m n. m. na území obce Zacharovce v blízkosti obecnej hranice medzi obcami Dražice a Zacharovce v okrese Rimavská Sobota. Pramení na juhozápadnom svahu Veľkého vrchu (517,4 m n. m.), na vrchole ktorého je vysielač (rádioreleová stanica). Pramení a preteká geomorfologickými jednotkami: celkom Juhoslovenská kotlina, podcelkom Rimavská kotlina a časťou Valická pahorkatina.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie východným smerom na území obce Zacharovce tesne sledujúc v dĺžke 400 m obecnú hranicu medzi Dražicami a Zacharovcami, po opustení obecnej hranice sa stáča smerom na SV a pokračuje územím obce Dražice najprv lesným priestorom, ďalej tečie v blízkosti hranice medzi lesom Dolný les a ornou pôdou Driek, neskôr pokračuje ornou pôdou orámovaný pásom stromovej príbrežnej vegetácie vytvárajúc v rovinatom priestore meandrovité zákruty. Pred zaústením do Dražického potoka preteká ornou pôdou Veľký diel, kde križuje poľnú cestu. Potok v svojom priebehu priberá postupne tri ľavostranné prítoky. V dolnej rovinatej časti bol pôvodný kľukatý tok Plazskej v dvadsiatom storočí z väčšej časti umelo narovnaný, kanalizovaný. Ústi v nadmorskej výške 226 m n. m. do Dražického potoka, ktorý ďalej vteká do rieky Blh a ten je prítokom Rimavy.
Podrobný pohľad na pôvodný meandrovitý tvar vodného toku Plazská aj v jeho dolnej časti ešte pred umelým zásahom vyrovnávania potoka poskytuje pôvodná katastrálna mapa zo 4. štvrtiny 19. storočia.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Geografický názov Plazská bol motivovaný charakteristickým meandrovitým, kľukatým, plazivým tvarom potoka v dolnej polovici toku pripomínajúcim pohyb hada. Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Plazská voda → Plazská; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol názov Plazská podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovanný do podoby → Palaszka; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol tento názov späťprevzatý do slovenčiny v podobe → Palaska/Paláska;[3] názvoslovná autorita v roku 2012 revitalizáciou pôvodného názvu štandardizovala podobu → 'Plazská.
Podobnú motiváciu pomenovania toponyma má aj geografický názov Plazno, potok v obci Tŕnie v okrese Zvolen, a geografický názov Plazov,[4] pomenúvajúci silné rameno vytekajúce z Malého Dunaja a smerujúce na sever k Ivanke pri Dunaji a k Bernolákovu v hornej časti Žitného ostrova, ktoré už v stredoveku zaniklo. Etapy historického vývoja toponyma Plazov i toponyma Plazská v zmiešanom slovensko-maďarskom jazykovom prostredí sú si veľmi podobné.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1734/2012 zo dňa 19.3.2012 o štandardizácii 18 názvov vodných tokov z územia Slovenskej republiky. Spravodajca ÚGKK SR, 2012, ročník 44, čiastka 2, s. 16. Dostupné online [1] (cit. 2021-04-03).
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [2] (cit. 2021-04-19).
- ↑ SIČÁKOVÁ, Ľuba: Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. Prešov, Pedagogická fakulta v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. 1996. 108 s. S. 62, ISBN 80-88697-24-7.
- ↑ VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí : (príspevok k etnogenéze Slovákov). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. 180 s. ISBN 80-224-0163-3. S. 17.