Portál:Architektúra/Odporúčaný článok/6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pohľad na Apoštolský palác a pravé krídlo Berniniho kolonády z námestia svätého Petra
Pohľad na Apoštolský palác a pravé krídlo Berniniho kolonády z námestia svätého Petra

Apoštolský palác (tal. Palazzo Apostolico Vaticano) predstavuje komplex budov postavených prevažne medzi 13. až 16. storočím, situovaný severne od baziliky svätého Petra vo Vatikáne, súčasť Vatikánskych múzeí. Palác, zaberajúci plochu 55 tisíc štvorcových metrov, sa v priebehu stáročí rozrástol na takmer neprehľadný útvar chodieb, labyrint 11 500 miestností, 200 schodísk a dvadsať nádvorí. Vo svetovom meradle predstavuje dnešný Apoštolský palác unikátny stavebný a historicko-umelecký komplex.

Prvým oficiálnym sídlom pápeža v Ríme bol palác v Lateráne. V 4. storočí daroval Konštantín I., prvý kresťanský cisár, pozemok pod dnešným Lateránskym palácom pápežskej kúrii. Pápež Miltiades na takto získanom pozemku postavil budovu, predchodcu dnešného paláca, ktorá sa vzápätí stala oficiálnym pápežským sídlom. Nepokojný stredovek primäl ďalších pápežov, aby pokračovali v jeho rozširovaní a opevňovaní. Inocent IV. (1243 - 1254) dal pristavať nové krídlo, ktoré potom ďalej predĺžil Mikuláš III. (1277 - 1280).

I keď pápeži sídlili v paláci v Lateráne, pri svätopeterskej bazilike už existovala stavba s pápežskými obytnými miestnosťami. Prvá výstavba tunajšieho paláca spadá ešte do obdobia pontifikátu pápeža Symacha (medzi r. 498 – 514), keď bol pápež okolo roku 500 nútený opustiť Laterán.

Symachov palác existoval až do prvej polovice 12. storočia keď ho pápež Eugen III. dal nahradiť novým palácom. Inocent III. ho dal na začiatku 13. storočia, s úmyslom zriadenia stálej pápežskej rezidencie, prestavať a rozšíriť na pevnosť. Jediným pamätníkom tejto stavby sa do dnešných dní zachovala veža v jednom rohu tzv. Papagájového nádvoria (Cortile del Papagallo).