Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/34
Orogenéza (z gréc. výstavba vrchov) správnejšie tektogenéza je pomerne rýchly geologický proces, pri ktorom vznikajú pásmové pohoria (nazývané aj orogénne pásma). Zahŕňa v sebe jednak tektonické procesy, ako aj vulkanické procesy. Orogenéza vždy súvisí s platňovou tektonikou. Niekedy je zamieňaná s termínom vrásnenie, ktorý však je len jedným procesov, ktoré orogenézu sprevádzajú.
Orogénne pásma sú zvyčajne dlhé, úzke, zakrivené pásy hornín, ktoré sú rozkúskované zlomami. Tieto zlomy rozdeľujú horniny na sústavu malých platní (nezamieňať s tektonickými platňami), naukladaných jedna vedľa druhej v rámci pásma. Výška vytvorených štítov korešponduje s hĺbkou „ponorenia“ ich základne. čím je dané pohorie vyššie, tým viac zaklesáva aj masa hornín, nachádzajúca sa pod nimi (napr. Himaláje sú ponorené až do hĺbky 130 km).
Proces tvorby orogénneho pásma trvá aj milióny rokov. Nastáva buď pri zrážke dvoch kontinentálnych platní, pričom horniny sú často podrobené metamorfóze alebo sa vyskytuje v subdukčných zónach, tu sa sopečnou činnosťou vytvárajú ostrovné oblúky (Japonsko), prípadne kontinentálne pásmové pohoria (Andy).
Významné orogénne epochy majú aj samostatné pomenovanie (napr. kaledónske, kimeríjske, varíjske, alpínske, atď.)
Predtým než začali problematikou vzniku pohorí zaoberať vedci, bola v Európskej civilizácii vysvetľovaná prítomnosť pohorí kresťanskými učencami ako dôsledok stvorenia a biblickej potopy. Pohoria boli podobne ako všetko neživé statické a nemenné.