Prekročenie Rubikonu
Fráza „prekročenie Rubikonu“ je ustálené slovné spojenie s významom prejsť cez bod odkiaľ už niet návratu. Spája sa s historickou udalosťou, prekročením rieky Rubikon Júliom Caesarom začiatkom januára 49 pred n.l. Presný dátum nie je známy, no vedci predpokladajú, že išlo o noc z 10. na 11. januára. Tento dátum určujú na základe rýchlosti, akou mohli poslovia v tom čase cestovať.
Prekročením rieky Rubikon Caesar vyvolal občiansku vojnu, v ktorej napokon zvíťazil a stal sa doživotným diktátorom (dictator perpetuo). V tom čase bol Caesar menovaný za guvernéra nad regiónom, ktorý siahal od južnej Galie po Ilýriu. Keď sa skončilo obdobie, na ktoré bol za guvernéra menovaný, Rímsky senát nariadil Ceasarovi rozpustiť armádu a vrátiť sa do Ríma. Keďže priviesť armádu na územie Itálie (ktorej severná hranica bola vyznačená riekou Rubikon) bolo protizákonné, prekročením Rubikonu na čele armády sa Ceesar dopustil povstania, zrady a faktického vyhlásenia vojny štátu. Podľa niektorých autorov pred prekročením Rubikonu vyslovil slávnu vetu alea iacta est (kocky sú hodené).
Historické pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
V období neskorej Rímskej republiky vytyčovala rieka Rubikon hranicu medzi rímskou provinciou Predalpská Galia na severovýchode a vlastným územím Itálie, ktoré bolo kontrolované priamo Rímom a jeho spojencami na juhu. Na severozápadnej strane tvorila hranicu rieka Arno, oveľa širšia a dôležitejšia vodná cesta, ktorá tečie na západ z pohoria Apenin (jej prameň sa nachádza neďaleko prameňa rieky Rubikon) do Tyrhénskeho mora .
Guvernéri rímskych provincií mali obmedzené impérium (čo možno približne preložiť ako „právo veliť“), ktoré platilo v danej provincii, prípadne viacerých provinciách. Guvernéri zároveň slúžili ako generáli rímskej armády na území, ktoré spravovali. Rímske právo presne stanovovalo, že iba volení predstavitelia (konzuli a prétori ) mohli držať impérium v Itálii. Ktokoľvek by vstúpil do Itálie na čele svojich jednotiek, strácal svoje impérium, a preto už nemohol legálne veliť žiadnym jednotkám.
Uplatňovanie impéria, keď to zákon zakazuje, bolo hrdelným zločinom. Rovnako bolo hrdelným zločinom aj poslúchať príkazy veliteľa, ktorý legálne nedisponoval impériom. Teda v prípade, že na územie Itálie vstúpil generál na čele armády, generál aj jeho vojaci sa dostali mimo zákon a boli automaticky odsúdení na smrť. Generáli mali povinnosť pred vstupom na územie Itálie rozpustiť svoje armády.
Július Caesar[upraviť | upraviť zdroj]
V januári 49 pred n.l. Gaius Július Caesar prekročil Rubikon na čele jedinej légie, Legio XIII, a vydal sa na juh z Predalpskej Galie do Itálie, s cieľom dostať sa do Ríma. Tým úmyselne porušil rímsky zákon týkajúci sa impéria a ozbrojený konflikt s rímskou mocou bol nevyhnutný. Rímsky historik Suetonius opisuje, že Caesar ešte keď sa blížil k rieke, nebol pevne rozhodnutý, čo spraví. Prechod cez Rubikon pripisuje nadprirodzenému zjaveniu. Podľa historických zdrojov po slávnom prechode cez rieku 10. januára Caesar večeral so Sallustom, Hirtiusom, Oppiom, Luciusom Balbusom a Sulpicom Rufusom.
Podľa Suetonia Caesar pred prekročením rieky vyslovil slávnu frázu ālea iacta est („kocky sú hodené“). Fráza „prekročenie Rubikonu“ vstúpila do histórie a v prenesenom význame sa používa keď jednotlivci či skupiny vykonajú nejaký riskantný alebo revolučný čin, s významom, že sa dostanú do bodu, odkiaľ niet návratu. Caesarovo rozhodné a rýchle konanie donútilo Pompeia, konzulov a veľkú časť rímskeho senátu utiecť z Ríma.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Crossing the Rubicon na anglickej Wikipédii.