Prirodzený potrat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prirodzený potrat alebo prirodzený abort je predčasné ukončenie tehotenstva z prirodzených príčin pred dosiahnutím životaschopnosti plodu.

Pri potrate sa tehotenstvo ukončí vypudením plodu v priebehu prvých 28 týždňov, plod váži menej ako 500 g, nevykazuje žiadne známky života ako dýchanie, tlkot srdca alebo pulzácia pupočnej šnúry. Ak tieto kritéria nie sú splnené, ide o predčasný pôrod.

Potraty sa delia na skoré (do 12. týždňa tehotenstva) a neskoré (12. až 24. týždeň tehotenstva), pričom prevažujú skôr skoré ako neskoré potraty. Vďaka pokrokom v neonatológii sa môže životaschopnosť plodu mimo maternice naďalej zvyšovať, už od začiatku 28. týždňa tehotenstva môžme hovoriť o smrti alebo o predčasnom pôrode a nie o potrate.

Častosť[upraviť | upraviť zdroj]

Častosť spontánneho potratu je asi 20 % všetkých uznaných tehotenstiev. S pribúdajúcim trvaním tehotenstva riziko klesá: V šiestom až ôsmom týždni tehotenstva je približne 15-18 % a potom postupne klesá až na 3 % v 17. týždni tehotenstva. Pretože skoré potraty sa často interpretujú ako nepravidelnosti menštruačného cyklu, ostávajú často nespozorované a preto sa skutočná incidencia môže len odhadnúť. Spontánny potrat je najčastejšou poruchou tehotenstva, pretože 10 % až 30 % všetkých uznaných tehotenstiev končí potratom. Podľa štatistík pripadá u nás v priemere jeden potrat na 9-10 tehotenstiev.

Formy[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedené formy potratu môžme rozlíšiť podľa ich štádia a priebehu:

2. 1 Abortus imminens – hroziaci potrat. Pri tejto forme je cervikálny kanál ešte uzatvorený a gravidita intaktná. Dochádza však ku krvácaniu s bolesťou alebo aj bez nej. Prejavuje sa neurčitým tlakom v podbrušku a krvácaním z rodidiel. Pri prehliadke je krčok maternice celý a maternicová bránka uzavretá. Na ultrazvuku je viditeľný iba ohraničený, retroplacentárny hematóm. Tento sa môže ešte vyliečiť, pokiaľ nedôjde k potratu. Dôležitý je pokoj na lôžku a vyhýbanie sa fyzickej námahe. Donosenie dieťaťa je možné.

2. 2 Abortus completus - totálny potrat (potratené celé plodové vajce teda obal plodu, amniový vak a embryo) patrí medzi skoré potraty, zriedkavo po 16. týždni tehotenstva. Bolesti v podbrušku a krvácanie sú intenzívne.

2. 3 Abortus incompletus - znamená neúplný potrat, nakoľko v maternici zostávajú kúsky placenty a plod odchádza postupne. Odchod plodu ako aj placenty je sprevádzaný bolesťami a pretrhnutím vaku. Vyskytuje sa prevažne medzi 16. a 28. týždňom tehotenstva.

2. 4 Abortus spontaneus (samovoľný potrat, spontánny potrat) – je potrat bez vonkajších príčin;

  • 2. 4. 1 Abortus habitualis - je potrat ktorý nasleduje po dvoch predchádzajúcich, bez toho aby bola známa konkrétna príčina:
    • primárny habituálny potrat - minimálne tri potraty, bez toho aby bol plod donosený alebo
    • sekundárny habituálny potrat - keď je séria minimálne troch potratov prerušená jedným úplným tehotenstvom

2. 5 Abortus febrilis – označuje potrat sprevádzaný horúčkou, vyskytuje sa ako:

  • nekomplikovaná forma pri lokálnej infekcii maternice
  • alebo komplikovaná forma, ktorá sa prejavuje zápalom maternice a vaječníkov:
  • septický potrat – sprevádzaný silným zápalom panvových orgánov a nebezpečenstvom zápalu pobrušnice (Peritonitis) ako aj predovšetkým septicko-toxickým šokom

2. 6 Abortus incipiens – začínajúci potrat, ktorý sa už nedá zastaviť, maternicová bránka je široko otvorená Missed abortion – znamená odumretý plod v maternici (až niekoľko mesiacov) môže viesť k Dead-Fetus-Syndrom 2.7 Abortus cervicalis – zriedkavá forma, pri ktorej odumretý plod uviazne v jazvami stvrdnutej maternicovej bránke (cervikálnom kanáli)

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zmeny v dedičnej výbave plodu (mutácie chromozómov) rodičov alebo jedného z rodičov (napr. vyvážená translokácia), všeobecne najčastejšou chromozálnou príčinou spontánneho potratu je u dieťaťa trizómia 16.
  • Ťažké telesné vývojové anomálie
  • Lokálne ale aj celkové infekcie u vyvíjajúceho sa dieťaťa ako aj matky
  • Poruchy metabolizmu (predovšetkým u matky) ako diabetes mellitus
  • Imunologické komplikácie ako neznášanlivosť krvných skupín (inkompatibilita v Rh-systéme) medzi krvou matky a dieťaťa (vyskytuje sa zväčša až pri druhom dieťati alebo ak sa krv matky dostane pri prenatálnom vyšetrení do styku s krvou dieťaťa)
  • vonkajšie škodlivé vplyvy – rádioaktivita, postreky, lieky, drogy...
  • psychosociálne faktory – vojna, útek, rozchod, stres
  • invazívne metódy vyšetrenia v rámci prenatálnej diagnostiky (amniocentéza – odber plodovej vody, odber chorionových klkov, punkcia (odber) pupočnej šnúry)
  • prenatálna redukcia viacplodového tehotenstva, pri ktorom zomiera najmenej jedno nenarodené dieťa, ktoré je buď postihnuté, alebo má zvýšiť šancu na prežitie a vývoj súrodenca. Riziko, že týmto zásahom príde matka o všetky deti, činí zhruba 15 %.

Rámcovo môžeme rozdeliť tieto príčiny na:

  • fyzikálne – röntgenové žiarenie
  • chemické – pôsobenie cudzorodých látok – karcinogénov
  • biologické – pôsobenie vírusov, baktérií
  • genetické – mutácia génov, poruchy chromozómov pri vývoji spermií, vajíčok ako aj pri delení už vzniknutého zárodku, dedičný prenos niektorých ochorení)
  • mechanické – pád, úraz
  • hormonálne – nedostatok hormónov, niektoré hormonálne poruchy
  • imunologické – tvorba protilátok proti štruktúre embrya, spermií
  • hematologické – vrodené poruchy zrážanlivosti
  • nutričné – nedostatok základných živín a vitamínov – v našich podmienkach dosť nepravdepodobné
  • psychické – trauma, stres

Symptómy[upraviť | upraviť zdroj]

Krvácanie je v tehotenstve vždy podozrivým znakom potratu. Pri potrate do 16. týždňa tehotenstva (včasný potrat) dochádza najprv ku krvácaniu; potom nastávajú kontrakcie, ktoré vedú k vypudeniu plodu. Ak je tehotenstvo v pokročilom štádiu, asi do 18. až 28. týždňa tehotenstva, objavia sa najprv kontrakcie a vzápätí dochádza ku krvácaniu (neskorý potrat).

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Medicínska liečba je kyretáž (výškrab), ktorý sa vykonáva z dôvodu odstránenia zvyškov placenty. Po samovoľných potratoch sa väčšia časť plodového vajca odlúči a potratí samovoľne. Niektoré jeho časti však zvyčajne zostávajú zadržané v dutine maternice. To spôsobuje krvácanie, pričom involúcia (zavinovanie, zmenšenie) maternice je veľmi spomalená. Pretože kanál maternicového krčka, spojujúci dutinu maternice s pošvou, sa pri spomalenej involúcii tiež nezatvára, zostáva otvorená cesta pre prienik choroboplodných baktérií z pošvy do vnútra maternice. Vývoj ochorenia potom komplikuje pridružený zápal a pacientku následne ohrozuje nielen rôzne silné krvácanie, ale aj infekcia. Tá sa môže postupne šíriť aj do okolia pohlavných orgánov. Infekcia môže preniknúť aj do krvného obehu a spôsobiť otravu krvi (sepsu). Samotné krvácanie býva pri niektorých potratoch také intenzívne, že s revíziou maternicovej dutiny nemožno dlho otáľať. Okamžité vyčistenie maternice a odstránenie zvyškov plodového vajca býva v takýchto prípadoch skutočne úkonom zachraňujúcim život. Vyškrabaním maternicovej dutiny sa odstránia všetky zvyšky, maternica sa stiahne, zmenší sa, krvácanie sa obmedzí na minimum. Výstelka maternicovej dutiny sa postupne zregeneruje a po niekoľkých dňoch sa stav upravuje. Obnovia sa normálne hormonálne pomery, a následne aj normálny menštruačný cyklus].

V pokročilom štádiu tehotenstva (zhruba od 16. týždňa) sa musí dieťa narodiť zvyčajným spôsobom. Niektoré ženy sa rozhodnú aj pri skoršom potrate pre prirodzenú formu pôrodu, ktorá je síce fyzicky bolestivejšia, ale pôsobí na psychiku ženy veľmi pozitívne. Obidve možnosti prinášajú rôzne, no predsa len malé riziká. Ak nenastanú žiadne komplikácie ako napr. vysoká horúčka alebo silné krvácanie, mala by si matka sama zvoliť akým spôsobom chce ukončiť tehotenstvo. V každom prípade je potrebné takúto situáciu konzultovať s lekárom. Prítomnosť pôrodnej sestry alebo nemocničnej sestry je pri takomto pôrode veľmi nápomocná. Keďže táto situácia je pre ženu psychicky náročná, mnohým ženám (párom) pomáha pri spracovaní tohto nepríjemného zážitku, psychologické poradenstvo ako aj kontakt s podobne postihnutými ženami (svojpomocné skupiny). Ak sa takéto poradenstvo absolvuje spolu s partnerom ešte pred samotným zákrokom, značne uľahčí spracovať a zmierniť tento traumatický zážitok

Postabortívny syndróm[upraviť | upraviť zdroj]

Postabortívny syndróm (PAS, angl. postabortion syndrom, postabortion stress) sa v literatúre nachádza aj pod názvom postinterrupčný syndróm, prípadne ako akútny alebo posttraumatický stres následkom potratu. Je to komplex psychických symptómov, ktoré sa môžu objaviť ako následok interrupcie alebo spontánneho potratu. Postihuje predovšetkým ženy, prípadne ich partnerov, či dokonca zdravotníkov, ktorí sa na interrupcii podieľali. K jeho rozvoju prispieva masívne potlačenie potratového zážitku, silný morálny konflikt súvisiaci s vierovyznaním alebo prameniaci z osobnej hodnotovej orientácie, senzitivita ženy, okolnosti vedúce k otehotneniu a potratu (interrupcii) a tiež samotný výkon interrupcie.

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

Ženy, ktoré už prekonali potrat, majú pri neskorších pôrodoch zvýšené riziko abortu. Možnosť opätovného otehotnenia však v princípe nie je narušená. Úspech ďalších tehotenstiev však závisí od príčin abortu. Ak ženu postihne viacero nedobrovoľných potratov, odporúča sa genetické vyšetrenie, aby sa zistila možná príčina tohto stavu. Malo by nasledovať vyšetrenie rodičov a pokiaľ je to možné aj plodu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]