Prochotská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prochotská kotlina
geomorfologická časť
Nízkeho Vtáčnika
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Žiar nad Hronom
Časť Nízkeho Vtáčnika
Hranice Nízky Vtáčnik
Mesto Prochot
Rieky Prochotský potok, Majspiakovský potok
Súradnice 48°36′32″S 18°42′32″V / 48,609°S 18,709°V / 48.609; 18.709
Najnižší bod údolie Prochotského potoka
 - poloha Kopanica
 - výška cca 400 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prochotská kotlina je geomorfologickou časťou Nízkeho Vtáčnika.[1] Leží v jej strednej časti, približne 10 km západne od mesta Žiar nad Hronom v rovnomennom okrese.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina sa nachádza vo východnej polovici pohoria Vtáčnik, v strednej časti podcelku Nízky Vtáčnik. Leží v blízkom okolí obce Prochot, na oboch brehoch Prochotského potoka. Vnútrohorská poloha spôsobuje, že táto časť susedí len s podcelkom Nízky Vtáčnik.[1]

Zo severozápadu na juhovýchod preteká územím kotliny Prochotský potok, ktorý tu priberá viaceré menšie vodné toky, medzi nimi Majspiakovský a Jastrabský potok. Údolím Prochotského potoka vedie i jediná prístupová komunikácia do kotliny, cesta III/2495, odbočujúca v Hliníku nad Hronom z I/65 (ŽarnovicaŽiar nad Hronom).[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Prochotskej kotliny leží mimo Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a nevyskytuje sa tu ani žiadna osobitne chránená lokalita. Kotlinu obopína veniec hôr a priamo v jej blízkosti je na západe vrch Majspiak (608 m n. m.), na severe Vlčie kúty (913 m n. m.) a na východe Pisárovo (792 m n. m.), Jazvinská skala (765 m n. m.) a Tri kopce (641 m n. m.).[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Vtáčnika patrí medzi pokojnejšie oblasti a zväčša slúži ako východisko výstupov na hlavný hrebeň pohoria. Priamo z obce vedie žlto značený chodník údolím Prochotského potoka cez rázcestie Prochotský potok (možnosť odbočenia na Veľkú Kršlu alebo Tri chotáre) do lokality Kanie studne pod Veľkou Homôľkou (1 274 m n. m.). Hrebeňom cez vrch Vtáčnik (1 346 m n. m.) na Jarabú skalu (1 169 m n. m.) vedie červeno značená Ponitrianska magistrála.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-13]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]