Protokoly sionských mudrcov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nilusove vydanie knihy Veľké v malom z roku 1912 zahrnuté v protokoloch. Znamenia medzi okultnými symbolmi značia: "Tak vyhráme," "Znamenie antikrista," "Tetragrammaton," "INRI," „Tarot,“ "Veľká záhada," atď.

Protokoly sionských mudrcov alebo Sionské protokoly (rus. Протоколы Сионских мудрецов alebo Сионские Протоколы) je text opisujúci údajné plány Židov na ovládnutie sveta. Podľa názoru väčšiny nezávislých odborníkov ide o podvrh, ktorý bol vytvorený v Paríži agentmi cárskej tajnej polície Ochranka koncom 19. storočia.

Prvýkrát boli zverejnené v petrohradských novinách Znamja v auguste a septembri 1903. V roku 1905 pripojil kňaz a samozvaný mystik Sergej Nilus Protokoly k tretiemu vydaniu svojej knihy Veľké v malom: Príchod Antikrista a vláda Satana na zemi. Protokoly sionských mudrcov využívala cárska vláda v boji proti revolučnému hnutiu (mnohí tzv. „starí boľševici“ boli etnickí Židia), na rozdúchavanie protižidovských nálad ich používal aj nacistický režim v Nemecku. Je nepochybné, že to bol jeden z najúčinnejších nástrojov antisemitskej propagandy.

Séria článkov, ktoré v roku 1921 zverejnil anglický denník The Times dokázala, že veľká časť materiálu v Protokoloch pochádza z pamfletu Dialogue aux enfers entre Machiavel et Montesquieu (Dialóg v pekle medzi Machiavellim a Montesquieuom), ktorý v roku 1864 vydal francúzsky satirik Maurice Joly. Podľa nedávnych zistení ruského historika Michaila Lepechina možno autorstvo Protokolov pripísať agentovi-provokatérovi cárskej Ochranky Matvejovi Golovinskému, ktorý sa po roku 1917 stal propagandistom v službách boľševikov. Iní považujú za ich autora Golovinského nadriadeného, Piotra Ivanoviča Račkovského. Protokoly mali presvedčiť cára Mikuláša II., že liberalizmus a modernizácia Ruska je súčasťou židovského plánu na svetovládu.

V súčasnosti sú Protokoly stále v mnohých krajinách považované za autentické. Ide hlavne o krajiny kriticky naladené proti Izraelu a Židom. Vo viacerých moslimských krajinách (Egypt, Sýria, Saudská Arábia, Irán) vychádzajú neustále nové preklady a reedície Protokolov, často s „odborným komentárom“, čo iba posilňuje zdanie ich autenticity v očiach širokej verejnosti.