Psohlavec zelený

	Psohlavec zelený
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Trieda (classis)	plazy (Reptilia)
Rad (ordo)	jašterotvaré (Squamata)
Podrad (subordo)	hady (Serpentes)
Nadčeľaď (superfamilia)	Booidea
Čeľaď (familia)	veľhadovité (Boidae)
Podčeľaď (subfamilia)	Boinae
Rod (genus)	psohlavec (Corallus)
Druh (species)	psohlavec zelený (C. caninus)
Vedecký názov
	Corallus caninus; Linnaeus, 1758
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Psohlavec zelený (lat. Corallus caninus) je had z čeľade veľhadovitých. Je to nejedovatý druh žijúci v Južnej Amerike. Vzhľadom a správaním je podobný pytónovi zelenému.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Corallus caninus dorastá do dĺžky 1,5 až 2 m. Vyznačuje sa hlavne svojou silne zelenou farbou a bielymi pruhmi na chrbte. Toto maskovanie ho v dažďovom pralese chráni pred dravými vtákmi. Jeho oči majú kolmé zrenice, čo mu pomáha zaznamenávať pohyb. V šupinách okolo úst má hlboké jamky ktorými cíti teplo vyžarujúce z koristi. Psohlavec je adaptovaný na život mimo zeme.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Tento juhoamerický had obýva územia štátov Guyana, Surinam, Francúzska Guyana, Venezuela a Brazília.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Psohlavec zelený trávi väčšinu času na strome obkrútený okolo konára, kde sa maskuje farbou svojho tela. Patrí medzi výborných plavcov.

Lov[upraviť | upraviť zdroj]

Corallus caninus útočí hlavne zo zálohy. Loví tak, že sa spustí hlavou dole, pričom je chvostom zakotvený na konári. V tejto pozícii sa môže vrhnúť rôznymi smermi za svojou korisťou – vtákom alebo okoloidúcim cicavcom.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh hada sa živí drobnými cicavcami a vtákmi. Má dlhé a mimoriadne vyvinuté, dovnútra tlamy zahnuté zuby, ktoré zabraňujú koristi vykĺznuť z jeho pevne zovretých čeľustí. Pri chove v zajatí ho kŕmime hlodavcami, kurčatami a holubmi.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pri párení sa samec plazí po samici, ich chvosty sa navzájom splietajú. Samica privádza na svet v každej sezóne 3 – 15 mláďat. Mláďatá psohlavca zeleného bývajú tehlovo červené, oranžové, jasnočervené a žlté. V priebehu roka však zozelenejú.

Chov v zajatí[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o druh náročný na chovné podmienky, je preto nevhodný pre chovateľa začiatočníka. Základom úspešného chovu je vytvoriť zvieraťu podmienky aké má v krajine pôvodu, čo znamená udržiavať rozsah teplôt medzi 26 a 30 °C pri relatívnej vlhkosti vzduchu 60 – 80% s dostatočným vetraním, pričom v chovnom zariadení nesmie byť prievan. Odporúčaná minimálna veľkosť chovného zariadenia pre jedného jedinca je 90 x 60 x 60 cm, ktoré musí byť opatrené vodorovnými tyčami, kde si zviera vyberie ideálne miesto na ležanie.