Pstruh potočný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Pstruh riečny)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pstruh potočný
Bachforelle Zeichnung.jpg
Pstruh potočný
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Trieda (classis) lúčoplutvovce Actinopterygii
Nadrad (superordo) Protacanthopterygii
Rad (ordo) Lososotvaré Salmoniformes
Rod (genus) Salmo
Druh (species) Pstruh potočný Salmo trutta
Vedecký názov
Salmo trutta
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pstruh potočný alebo pstruh riečny (Salmo trutta morpha fario) je sladkovodná ryba z čeľade lososovité, ktorá je rozšírená prakticky v celej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode. Môžeme ho však nájsť aj v úsekoch riek pod priehradnými nádržami, kde nachádza vhodné životné podmienky.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Pstruhy majú vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička. Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň. Samce majú dlhšiu hlavu ako samice, u starších jedincov sa objavuje hákovité zahnutie spodnej čeľuste.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Pstruhy sa živia najmä larvami vodného hmyzu, predovšetkým potočníkov, podeniek a pakomárov. Ale tiež náletovým suchozemským hmyzom. Väčšie jedince sa živia aj menšími rybkami, obojživelníkmi a malými cicavcami. V stojatých vodách tvorí zložku jeho potravy aj zooplanktón.

Rozmnožovanie a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Pstruhy v stredoeurópskych podmienkach dospievajú medzi druhým a tretím rokom života. Relatívna plodnosť samíc kolíše v intervale 2 000 – 3 000 ks/kg, ale v málo výživných horských potokoch je to menej. Ikry bývajú žlté a relatívne veľké, majú priemer 4 až 6 milimetrov. K treniu dochádza v októbri a novembri a závisí predovšetkým od teploty vody v danom toku. Do neresiska migrujú dlho, pričom sú schopní prekonávať pomerne vysoké vodné prekážky, ako sú vodopády a hrádze. Ako neresiská si vyberá miesta s piesčitým alebo štrkovým dnom, s pomalšie prúdiacou vodou a hĺbkou do 0,5 metra. Na dne bruchom vytvárajú oválne jamky až 50 centimetrov dlhé, do ktorých v niekoľkých dávkach ukladajú ikry, ktoré samec oplodňuje. Počas trenia obaja rodičia víria piesok a drobný štrk, ktorým ikry následne zakryjú. V prírodných podmienkach dochádza k vyliahnutí lariev vo februári až marci.

Pstruh sa dožíva veku 3 až 5 rokov, starší jedinci sa vyskytujú veľmi zriedka. Jeho rast je závislý od množstva potravy v danej lokalite, v málo výživných tokoch dorastá vo veku 5 rokov do veľkosti približne 20 centimetrov, v lepších podmienkach väčších riek viac ako 30 centimetrov. Vyhovujúce podmienky a dostatok potravy majú zásadný vplyv na jeho rast a dĺžku života. Rekordný jedinec v SR dorástol do dĺžky 98cm. Jeho trofej a jeho "životopis" sú uložené na rybej farme v Demänovej pri Liptovskom Mikuláši.

Prežitie[upraviť | upraviť zdroj]

Pstruh potočný je citlivý na znečistenie vody, v ktorej žije. Ako hraničná hodnota, ktorú nie je schopný už prežiť, sa uvádza koncentrácia 0,025 až 0,075 mg anorganického hliníku v litri vody pri pH 4,5 až 5,3.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Voda v Českej republike. Praha: Consult, 2006. ISBN 80-903482-1-1 s. 12.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]