Redaktor:Martingazak:pieskovisko4

Vzbura v štítnickej doline
Súčasť mimoriadnej situácie v Č-SR po Mníchovskej dohode a prvej viedenskej arbitráži
Dátum 6. – 7. október 1938 Miesto Štítnická dolina Výsledok Česko-slovenské víťazstvo
Protivníci
Česko-Slovensko (Druhá republika)	Maďarské kráľovstvo
Velitelia
poručík pechoty František Procházka	npor. János Rácz
Straty
1 zranený (des. František Jurček)	3 vojaci a 2 civilní dobrovoľníci mŕtvi, ďalší vojak umrel na zranenia v zajatí, 12 zranených
Historický portál

Maďarsko-(česko-)slovenský ozbrojený konflikt / Malá vojna 1938 - 1939
Jesenské – Štúrovo – Berehovo – Pribeník – Zostrel lietadla Š-328.237 – Slanec – Rozvegovo – Podkarpatská Rus – Východné Slovensko – Nálet na Spišskú Novú Ves

Vzbura v štítnickej doline boli udalosti spojené s nepokojmi obyvateľstva 18 obcí štítnickej doliny (Rekeňa, Rožňavské Bystré, Genč, Štítnik, Rozložná, Gočaltovo, Ochtiná, Rochovce, Slavošovce, Čierna Lehota, Roštár, Gecelovce, Petrmánovce, Malá Slavoška, Markuška, Hanková, Brdárka a Kobeliarovo) v novembri 1938. Tieto obce ostali viedenskej arbitráži a pripojení oblastí južného Slovenska k Maďarsku bez akéhokoľvek železničného a cestného spojenia so zvyškom Slovenska, čo prinášalo existenčné problémy nielen pre priemysel (papierne v Slavošovciach), ale aj pre zásobovanie obyvateľstva potravinami a základnými potrebami. Obyvatelia prišli o prácu v priemysle a baníctve, kde prevádzky ostali na maďarskej strane novej hranice. Maďarské orgány spočiatku bránili doprave a zamestnávaniu, hoci článok 6 Viedenskej arbitráže Maďarsko zaväzoval k súčinnosti pri riešení problémov. Vzbura postupne odoznela po čiastočnej normalizácii hraničného styku. Autonómna slovenská vláda (resp. po 15. marci 1939 vládou Slovenskej republiky) zahájila infraštruktúrne cestné a železničné projekty na prepojenie doliny so zvyškom Slovenska.

Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/4663026/situacia-v-stitnickej-doline-v-novembri.htmlúspešnými pokusmi maďarskej armády a civilných dobrovoľníkov zmocniť sa 6. – 7. októbra 1938 mostu Márie Valérie pri Parkane. Výsledkom bola porážka maďarských ozbrojených skupín. Časť bola česko-slovenskými jednotkami zajatá, zvyšok sa stiahol späť za Dunaj.

Predchádzajúce udalosti

Na základe Mníchovskej dohody prijatej dňa 30. septembra 1938 bolo Česko-Slovensko zaviazané do troch mesiacov vyriešiť územné nároky Maďarska. Začiatkom októbra sa začali v severnom Maďarsku organizovať ozbrojené skupiny, ktorých úlohou bolo ilegálne prechádzať do ČSR a vykonávať tam podvratnú činnosť s cieľom destabilizácie pohraničných oblastí.

Prvý pokus 6. októbra

Dňa 6. októbra 1938 o 2:00 h sa 2. rota III. práporu maďarskej pohraničnej stráže pokúsila obojživelnou akciou obsadiť most cez Dunaj pri Parkane. Vyslala na čs. breh 10 člnov s celkom 60 dobrovoľníkmi. Okolo 5:00 h zahájili maďarskí vojaci streľbu z pušiek na čs. strane Dunaja a vyzvali čs. vojakov na moste, aby sa vzdali. Čs. vojaci odpovedali streľbou z pušiek a guľometov a signalizovali poplach vystrelením červenej rakety. K slovenskému brehu sa dostali len 2 člny, ktorých posádky sa dostali do palebného poľa guľometu strielne zabudovanej do oporného múra mostu. Útok bol v zárodku zlikvidovaný. Čs. vojaci zajali poručíka, ktorý velil výsadku, rotmajstra a niekoľkých honvédov. Ostatné člny unikli v tme na maďarskú stranu Dunaja.

Druhý pokus 7. októbra

Niekoľkí maďarskí civilisti a novinári prešli 6. októbra po moste a informovali, že čs. vojsko sa stiahlo a na hraniciach ostali iba financi. Veliteľ 7/III. roty npor. János Rácz sa rozhodol preto most obsadiť vyloďovacou akciou, napriek zákazu veliteľa 2. pešieho pluku plk. Imre Kolossváryho. Npor. Rácz vyzval vojakov, aby sa dobrovoľne prihlásili na bojovú akciu. Prihlásilo sa 100 zo 120 vojakov jeho roty a 2 civilní dobrovoľníci. Medzitým sa ukázalo, že čs. breh je obsadený vojskom, no npor. Rácz sa rozhodol akciu uskutočniť.

7. októbra okolo 4:00 priplávali k čs. brehu Dunaja asi 1 km od mosta 3 člny. Čs. vojaci nestrieľali, lebo pre tmu a hmlu nevedeli identifikovať, či sú člny vlastné alebo maďarské. Štyria maďarskí vojaci s dvoma guľometmi z prvého člnu obsadili prázdnu strážnu búdku na kóte 133 zvanej Boží vrch. Ďalšie dva člny sa už dostali do guľometnej paľby 7. roty pešieho pluku 7 („Tatranský“) poručíka Františka Procházku. Dva člny boli potopené aj s posádkami, zranení boli viacerí maďarskí vojaci vrátane npor. Rácza. Tretí čln plával bez vesiel po prúde a Maďari ho pri Ostrihome pritiahli k svojmu brehu.

Vylodení Maďari izolovali niekoľkých čs. vojakov v jednom zákope. Por. Procházka s dobrovoľníkmi šli na pomoc obkľúčeným osobným autom. Keď bolo auto ostreľované, vojaci vyskákali a ďalej sa plazili len por. Procházka a des. Jurček, ktorým sa podarilo dosiahnuť obkľúčených vojakov, pričom des. Jurček bol zranený. O 5:00 h zasiahli do boja aj príslušníci čs. finančnej stráže a štátnej polície. Štyria Maďari usadení na kóte 133 ostreľovali čs. jednotky až do 11:00, o 14:00 sa vzdali skupine štáb. strážm. Františka Motusa. Dvaja Maďari boli ranení, jeden z nich v nemocnici v Nových Zámkoch zraneniu podľahol.

Dôsledky

Maďarské vyloďovacie akcie na Dunaji nedosiahli cieľ. Ani v jednom prípade sa nepodarilo vytvoriť predmostie a získať most Márie Valérie. Na čs. strane nebol nikto zabitý, zranený bol des. Jurček. Na maďarskej strane zahynuli 3 vojaci a 2 civilní dobrovoľníci, ďalší vojak umrel na zranenia v zajatí. Zranených bolo 12 maďarských vojakov. Por. pech. Procházka dostal pochvalné uznanie od veliteľa VII. zboru.