Nálet na Spišskú Novú Ves

Nálet na Spišskú Novú Ves
Súčasť Maďarsko-slovenského ozbrojeného konfliktu
Maďarský Junkers Ju-86 K2 patriaci 3/1. bombardovacej letke, ilustračný snímok
Dátum 24. marec 1939 Miesto Spišská Nová Ves Výsledok Maďarské víťazstvo, no nálet nesplnil očakávania
Protivníci
Slovenský štát	Maďarské kráľovstvo
Sila
	36 bombardérov Junkers Ju-86 a 27 stíhačiek Fiat CR.32
Straty
6 mŕtvych vojakov, 8 civilných obetí, 12 poškodených lietadiel (4 x Letov Š-328, 1 x Letov Š-!28, 4 x Aero Ap.32, 2 x Avia B-534 a 1 x Avia B.71) 11 poškodených motorových vozidiel	žiadne
Historický portál

Maďarsko-(česko-)slovenský ozbrojený konflikt / Malá vojna 1938 - 1939
Jesenské – Štúrovo – Berehovo – Pribeník – Zostrel lietadla Š-328.237 – Slanec – Rozvegovo – Podkarpatská Rus – Východné Slovensko – Nálet na Spišskú Novú Ves

Nálet na Spišskú Novú Ves bol letecký útok uskutočnený 24. marca 1939 Kráľovským maďarským letectvom na Spišskú Novú Ves. Zámienkou na útok proti novovytváraným slovenským vzdušným silám bol nálet jedného slovenského lietadla Letov Š-328 na Užhorod uskutočnený v daný deň. Letecká základňa v Spišskej Novej Vsi vybudovaná v roku 1937 bola najdôležitejšou základňou slovenského letectva na východe Slovenska. Nálet bol prvým prípadom bombardovania Slovenska v rokoch 1939 – 1945.

Predchádzajúce udalosti

Maďarsko ako prvý štát už 15. marca 1939 uznalo nezávislosť Slovenského štátu. Ráno 23. marca maďarské vojsko prekročilo maďarsko-slovenskú hranicu a po obsadení 12 km širokého hraničného pásma zaujalo obranné postavenie. Ozbrojený konflikt bol súčasťou maďarského obsadzovania Podkarpatskej Rusi a výsledkom snahy o „malú korekciu hraníc“, na ktorú Maďarsko získalo povolenie od Nemecka a s ktorou slovenské ministerstvo zahraničných vecí oboznámil nemecký konzul Ernst von Druffel 18. marca, na čo slovenskí predstavitelia reagovali poukázaním na „neudržateľnosť a neopodstatnenosť“ takéhoto postupu z vojenského, strategického i národnostného hľadiska. 24. marca spustila slovenská armáda ofenzívu s cieľom znovuobsadiť pôvodné hranice. Zatiaľ čo pozemné akcie nepriniesli očakávané výsledky, veľký význam mali slovenské letecké nálety, ktorých intenzita prekvapila maďarské velenie. Informácie získané maďarskými prieskumnými Heinkelmi He 170A potvrdené zajatým slovenským pilotom Jozefom Zacharom identifikovali Spišskú Novú Ves ako hlavnú základňu, odkiaľ boli podnikané letecké útoky proti útočiacim maďarským vojskám.

Priebeh

Fiat CR.32

Maďarské velenie pripravilo nálet vo veľkom zhone. Pohotovosť bola bombardovacím skupinám 2/II a 3/II vyhlásená na poludni, rozkaz na útok prišiel ďalekopisom 14:55. Obe bombardovacie skupiny (36 bombardérov Junkers Ju-86) sa mali stretnúť 16:00 nad Miškolcom s 27 stíhačkami Fiat CR.32 letiek 1/1.V., 1/2.V. a 1/3.V. z prvej stíhacej skupiny. Útok mal prebehnúť medzi 17:00-17:30 h. Maďarské velenie predpokladalo, že v tom čase už budú na letisku všetky lietadlá vrátane posíl z letiska Piešťany. Zároveň už malo byť po prelete maďarského civilného dopravného lietadla spoločnosti MALERT na linke Budapešť - Varšava, ktorý využíval služby goniometrickej stanice 17 v Spišskej Novej Vsi, nakoľko vojna oficiálne vyhlásená nebola.

Kvôli chaotickej organizácii a technickým problémom priletelo nad Spišskú Novú Ves len 10 bombardérov a 9 stíhačiek. Bombardéry skupiny 2/II neprileteli kvôli zdržianiu pri nakladaní bômb. 1 z lietadiel zhodilo kvôli technickej chybe bomby už nad Maďarskom južne od Miškolca, bombardér npor. Jouberta omylom bombardoval pole pri Rožňave.

Maďarské lietadlá uskutočnilo na letisko Spišskej Novej Vsi päť náletov. Letisko bombardovali medzi 16:45-16:55 trojčlennými rojmi. Útok bol úplným prekvapením. Protilietadlová obrana bola takmer nefunkčná pre absenciu obslužného personálu a munície pre protilietadlové kanóny Škoda vz. 22 kalibru 83.5 mm. Až pri druhom nálete sa ozvali protilietadlové 20 mm kanóny na severnej strane letiska, vystrieľali 115 nábojov, no bez výsledku. Maďarské lietadlá úplne ovládli priestor nad letiskom a tri nálety vykonali ako na cvičnej strelnici. Počas náletu sa podarilo odštartovať jedinej stíhačke Avia B.534 pilotovanej čat. Františkom Cyprichom, ktorému sa nepodarilo zostreliť žiadne lietadlo, no docielil, že sa aspoň bombardéry rozpŕchli.

Dôsledky

Trhavé bomby dopadli pred hangár letky 12, jedna dopadla na hangár. Jedna 50 kilová bomba padla asi meter od veliteľskej budovy, štyri na nádvorie kasární, kde poškodili budovy, autá a garáže. Jedna z bômb dopadla pri vchode do kasární, kde zabila dvoch strážnych a por. Uduta. Dve bomby spadli medzi dôstojnícky dom a budovu mužstva. Šesť bômb dopadlo aj na blízku tehelňu, kde zahynuli robotníci. Bomby spadli aj na obytné štvrte ďalej od letiska (Rathova osada, Píla pod skalou, Kaplnková ulica), osadu Vilčurňa a aj na autobus idúci po ceste z Novoveskej Huty. Mesto však uniklo ešte väčšej tragédii. V čase útoku na hlavnej ulici tankovali pohonné hmoty nákladné autá Škoda 6 ST6-1 motorizovanej delostreleckej batérie del. pluku 126 zo Žiliny. Veliteľ batérie por. del. Pavel Pološčák ihneď nariadil rozptýlenie, takže maďarské bombardéry batériu nespozorovali. Maďarský nálet na mieste usmrtil 11 osôb, ďalších 10 ľudí bolo zranených ťažko (3 zraneniam podľahli) a 20 ľahko. Poškodených bolo 12 lietadiel (4 x Letov Š-328, 1 x Letov Š-!28, 4 x Aero Ap.32, 2 x Avia B-534 a 1 x Avia B.71) a 11 motorových vozidiel Mjr. Ambruš zvažoval odvetné nálety na Budapešť a Užhorod. Kvôli technickým komplikáciam sa nálety neuskutočnili, navyše večer 24. marca došlo k uzatvoreniu prímeria.

Použitá literatúra

• Petruf, František (2015), „Zahraničná politika Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945“, in Hradská, Katarína; Kamenec, Ivan, Slovenská republika 1939 – 1945 (1. vyd.), Bratislava: Veda, str. 35-104, ISBN 978-80-224-1351-0 

Historický portál Letecký portál