Rimavské podolie
| Rimavské podolie | |
| geomorfologická časť Revúckej vrchoviny | |
 Severná časť územia v Hnúšti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Časť | Revúckej vrchoviny |
| Hranice | Cinobanské predhorie, Železnícke predhorie, Pokoradzská tabuľa, Gemerské terasy, Muránska brázda, Klenovské vrchy, Kokavská brázda |
| Mestá | Hnúšťa, Rimavské Brezovo, Lehota nad Rimavicou Rimavská Baňa |
| Rieky | Rimava, Klenovská Rimava, Rimavica |
| Súradnice | 48°32′38″S 19°57′47″V / 48,544°S 19,963°V |
| Najnižší bod | údolie Rimavy |
| - poloha | Rimavská Baňa |
| - výška | cca 250 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rimavské podolie[1] je geomorfologickou časťou Železníckeho predhoria, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Zaberá časť údolí riek Rimava a Rimavica v okrese Rimavská Sobota.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v strednej časti Revúckej vrchoviny a zaberá západný okraj podcelku Železnícke predhorie.[2] Zaberá stredný tok riečky Rimava a dolné toky jej prítokov Klenovská Rimava a Rimavica.[3] V rámci Revúckej vrchoviny nadväzuje na východne situovaný materský podcelok Železnícke predhorie, juhovýchodne susedí jeho časť Pokoradzská tabuľa, juhozápadne pokračuje vrchovina podcelkom Cinobanské predhorie. V údolí Rimavy na juhu nadväzujú Gemerské terasy, časť Rimavskej kotliny, na severe Stolické vrchy s podcelkom Klenovské vrchy a časťami Muránska brázda a Kokavská brázda.[2]
Oblasť je súčasťou Banskobystrického kraja a patrí do okresu Rimavská Sobota. Z významnejších sídiel tu leží mesto Hnúšťa a obce Rimavské Brezovo, Rimavská Baňa a Lehota nad Rimavicou.[3]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Údolím Rimavy prechádza cesta I/72, vedúca z Rimavskej Soboty cez Hnúšťu do Tisovca, na ktorú sa pripájajú miestne cesty, obsluhujúce tamojšie sídla. V Hnúšti túto tepnu križuje cesta II/526 z Kokavy nad Rimavicou do Jelšavy. Hlavnú cestu údolím Rimavy kopíruje aj železničná trať Jesenské – Tisovec.[4][3]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Revúckej vrchoviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Región s bohatou históriou patrí medzi obľúbené ciele turistov. Významné historické pamiatky spája Rimavský okruh známej Gotickej cesty. Z obcí vedú značené chodníky do blízkych oblastí Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov.[5]
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- z Hnúšte:
modro značený chodník do lokality Železná tabla
zeleno značený chodník na Laz
žlto značený chodník pod Ostrú (1 011 m n. m.)
- z Rimavského Brezova po žltej trase do lokality Železná tabla alebo Klinové
- z Rimavskej Bane po
červeno značenom chodníku na Sinček (746 m n. m.) - z Lehoty nad Rimavicou po žlto značenom chodníku na Holubín alebo Sinec[5][3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 82-83.
- ↑ a b TM 135 Stolické vrchy – Revúca – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.