Rodina Himalia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tento diagram znázorňuje prvky obežných dráh a relatívnu veľkosť členov Rodiny Himalia, horizontálna os ilustruje ich vzdialenosť od Jupitera, vertikálna ich orbitálnu inklináciu a cykly ich relatívnych veľkostí.
Teto diagram znázorňuje všetky mesiace Jupitera, ktoré nemajú pravidelný tvar. Rodina Himalia sa nachádza v hornej časti diagramu. Horizontálna os znázorňuje vzdialenosť od Jupitera, vertikálna inklináciu. Excentricita je označená žltými čiarami znázorňujúcimi maximálnu a minimálnu vzdialenosť jednotlivých objektov od Jupitera. Kruhy znázorňujú veľkosť objektov v porovnaní s ostatnými.

Rodina Himalia je skupina mesiacov Jupitera, ktorá sleduje rovnakú obežnú dráhu hlavného satelita rodiny, Himalie, a majú rovnaký pôvod.

Hlavní členovia tejto rodiny sú (vzhľadom na zväčšujúcu sa vzdialenosť od Jupitera):

Počiatočná obežná dráha sa predbežne vypočítala podľa nedávno objaveného satelitu S/2000 J 11, ktorý tiež patrí do tejto rodiny (podľa rovnakej inklinácie a trocha predĺženej veľkej polosi), ale jeho obežná dráha nebola ešte presne zmapovaná a základné obežné prvky vyrátané.

IAU (International Astronomical Union) si pre túto rodinu satelitov špeciálne zarezervovala názvy končiace písmenom "a".

Charakteristika a pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Objekty, ktoré sa nachádzajú v tejto rodine majú veľké polosi svojich obežných dráh vo vzdialenosti 11,15 až 11,75 Gm, inklináciu medzi 26,6° a 28,3° a excentricitu 0,11 až 0,25. Z fyzikálneho hľadiska je táto skupina satelitov veľmi homogénna, čo znamená, že sa javia v neutrálnych farbách (farebný index B−V = 0,66 až V−R = 0,36), podobne ako asteroidy typu C. S týmto obmedzeným rozptylom obežných parametrov a spektrálnou homogénnosťou, bolo zistené, že tieto satelity sú pozostatkom rozpadu asteroidu z hlavného pásu asteroidov. Polomer pôvodného asteroidu bol pravdepodobne okolo 89 km, len o málo väčší ako dnešná Himalia, ktorej ostalo približne 87% pôvodnej hmoty. Z toho sa usudzuje že pôvodný asteroid nebol veľmi porušený nárazmi.

Pri znovuzložení týchto satelitov sa ukazuje veľký počet kolízií počas existencie slnečnej sústavy. Simulácie ukázali vysokú pravdepodobnosť stretov medzi bližšími a vzdialenejšími satelitmi (napr. Pasiphae a Himalia majú 27% šancu kolízie za 4,5 miliárd rokov).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]