Ganymede (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ganymede
Ganymede g1 true.jpg
Ganymede, jeden z Galileovych mesiacov
Základné informácie
Objaviteľ G. Galilei, S. Marius
Dátum objavenia 11. január 1610
Satelit Jupiter
Orbitálne (obehové) vlastnosti
(Epocha: J2000,0)
Veľká polos 1 070 400 km
Excentricita 0,0011
Pericentrum 1 069 200 km
Apocentrum 1 071 600 km
Perióda obehu 7,15455296 d (0,019588 a)
Priemerná obežná rýchlosť 10,880 km/s
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty 0,20°
Uhol sklonu dráhy k ekliptike 2,21°
Fyzikálne vlastnosti
Rovníkový priemer 5 262,4 km (0,413 Zeme)
Plocha povrchu 87 000 000 km² (0,171 Zeme)
Objem 7,6×1010 km³ (0,0704 Zeme)
Hmotnosť 1,4819×1023 kg (0,025 Zeme)
Priemerná hustota 1,942 g/cm3
Gravitačný parameter 7,20715 km3/s2
Úniková rýchlosť 2,7 km/s
Perióda rotácie 7,15455296 d (viazaná rotácia)
Albedo 0,43
Priemerná povrchová teplota ~109 K
Jasnosť v opozícii 4,6
Atmosférické vlastnosti
Atmosferický tlak nemerateľný
Zloženie atmosféry Kyslík: ~100%
Ďalšie odkazy
Commons Ganymede

Celestia.png Pozri aj Portál Slnečná sústava

Ganymede alebo Ganymedes je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileovych mesiacov. Bol objavený v roku 1610 Galileom Galilei a Simonom Mariom.

S priemerom 5 262 km je najväčší mesiac v slnečnej sústave (tesne pred Titanom), je väčší ako planéta Merkúr. Keby obiehal samostatne, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme ho považovali za planétu. Povrch Ganymeda je skalnatý a pokrytý impaktnými krátermi. Sú na ňom výrazne rozlíšiteľné tmavšie a svetlejšie oblasti. Tmavšie obsahujú viac kráterov, čo svedčí o ich vyššom veku. Na mesiaci sa nachádzajú aj dlhé rovnobežné brázdy so šírkou 5-10 km. Predpokladá sa, že vo vnútri Ganymeda sa nachádza ľad, možno aj globálny oceán kvapalnej vody.

Pomenovaný bol po Ganymedovi, milencovi boha Dia a čašníka bohov. Ide o jediný mesiac Jupitera, ktorý je pomenovaný podľa muža.

Základná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ganymedes má pomerne nízku hustotu (1,49 g/cm3), čo nie je ani dvojnásobok hustoty vody. Z nízkej hustoty sa odvodila jeho vnútorná stavba, ktorá predpokladá pod povrchom vodu a ľad. So svojou hmotnosťou 1,48.1023 kg je najhmotnejším mesiacom slnečnej sústavy.

Dráha a rotácia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesiac obieha planétu po takmer kruhovej dráhe s excentricitou iba 0,0015 v strednej vzdialenosti 1 070 400 km. To predstavuje takmer 15 priemerov Jupitera. Je to tretí najvzdialenejší Galileov mesiac od planéty, vo väčšej vzdialenosti obieha už len Kallisto. Mesiac je v dráhovej rezonancii s bližšie obiehajúcimi veľkými mesiacmi: s Io a Európou. Jeden obeh mu trvá 7,2 dňa. Okolo svojej osi sa otočí za rovnaký čas, ako obehne okolo Jupitera (viazaná rotácia).

Podobne ako Európa a Io, aj Ganymedes je ovplyvňovaný slapovými silami jupitera, ktoré na ňom vytvárajú výdute v kôre, hoci nie až také výrazné ako na týchto dvoch bližších mesiacoch.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že Ganymedes sa sformoval z krúžiaceho disku materiálu okolo Jupitera. Pri veľkom bombradovaní pred 3,8 miliardami rokov mesiac zasiahlo okolo 5200 veľkých impaktorov ktoré spôsobili, že jeho hmota sa dôkladne a do veľkej hĺbky pretavila. Impaktory pritiahla silná gravitácia Jupitera. Ganymedes obieha okolo Jupitera po bližšej dráhe ako jeho dvojča Kallisto, preto ho zasiahlo zhruba dvakrát väčšie množstvo planétok ako Kallisto a tiež vyššou priemernou rýchlosťou. Preto sa tieto dva mesiace od seba v súčasnosti odlišujú vzhľadom i vnútornou stavbou, hoci sa sformovali v rovnakom čase. Pevné horniny klesali do jadra Ganymeda počas pomalého chladnutia mesiaca. Kamenné jadro Ganymeda je tak oveľa väčšie než jadro Kallisto.

Atmosféra[upraviť | upraviť zdroj]

Ganymedes nemá známu atmosféru, ale Hubbleov vesmírny ďalekohľad nedávno odhalil na jeho povrchu ozón. V porovnaní so Zemou ide o malé množstvo ozónu. Je vyrobený tým, ako sú nabité častice zachytávané v magnetickom poli Jupitera a padajú dole na povrch Ganymeda. Zatiaľ čo nabité častice prenikajú ľadovým povrchom, čiastočky vody sú roztrhané, čím vzniká ozón. Tento chemický proces s istou pravdepodobnosťou naznačuje prítomnosť riedkej kyslíkovej atmosféry, podobnej tej, čo bola zistená na Európe.

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch mesiaca je známy zo snímok kozmických sond, najväčšie útvary, ako napríklad veľkú tmavú oválnu oblasť Galileo Regio možno pozorovať aj zo Zeme. Ako u všetkých telies bez atmosféry, aj povrch Ganymeda vykazuje veľké množstvo kráterov po dopadoch menších telies. Mnoho z nich, pravdepodobne hlavne tie mladšie, majú rozsiahle systémy jasných lúčov z vyvrhnutého ľadového materiálu. Tvar impaktných kráterov ovplyvňuje predovšetkým jeho veľkosť a hrúbka ľadovej kôry. Malé krátery majú tvar čaše. U väčších kráterov vznikajú stredové vrcholky.

Nápadným útvarom na severnej pologuli mesiaca je tmavá oblať Galileo Regio s priemerom asi 3 200 km. Nachádzajú sa na nej svetlejšie škvrny, čo sú impaktné krátery skoro úplne zahladené pohybmi v ľadovej kôre mesiaca. Krátery sú pomenované podľa bohov a hrdinov starovekého Egypta, Babylonu, Mezopotámie a pod.

Kvôli slapovým silám Jupitera je jeho kôra rozbitá na veľké bloky. Okrem impaktných kráterov sú na Ganymeda aj priekopové prepadliny, panvy a ľadové pohoria orámované zlomami. Zistené boli aj horizontálne pohyby veľkých blokov ľadovej kôry. V rôznych smeroch križujú povrch svetlé pruhy. Povrchová teplota sa pohybuje od 90 K do 160 K (-183°C do -113 °C).

Vnútro[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako Kallisto, aj Ganymedes je pravdepodobne zložený zo skalnatého jadra s vodným alebo ľadovým plášťom a kôrou z kameňa a ľadu. Jeho nízka hustota (1 940 kg/m3) naznačuje, že jadro zaberá okolo 50 % priemeru mesiaca. Jadro Ganymeda je najpravdepodobnejšie zložené z ľadu a kremičitanov a jeho kôra je pravdepodobne hrubá vrstva zmrznutej vody. U Ganymedu sa navyše predpokladá veľká koncentrácia železa okolo stredu, vo vnútri kamenného jadra. Vďaka tomu ako má jediný satelit vlastné magnetické pole zrejme generované konvekciou v kovovom jadre. Pred misiou sondy Galileo vedci uvažovali o tom, že vnútro Ganymeda tvorí nediferencovaná zmes skál a ľadu. Meranie gravitačného poľa mesiaca sondou však túto teóriu vyvrátilo.

Pozorovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Keď je Jupiter najbližšie k Zemi (v ztv. opozícii), dosahuje Ganymedes svoju najväčšiu jasnosť 4,6 mag. Táto jasnosť je ešte nad hranicou viditeľnosti voľným okom. Keby nebol prežiarený Jupiterom, dokázali by sme ho na oblohe vidieť ako nevýraznú "hviezdičku", kvôli jeho blízkosti k materskej planéte však na jeho pozorovanie musíme použiť aspoň triéder. Je zo všetkých Galileovych mesiacov najjasnejší.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]