Adrastea (mesiac)

Adrastea
Objavenie A
Objaviteľ	David C. Jewitt G. Edward Danielson
Dátum objavenia	8. júl 1979
Označenie planétok	žiadne B
Kategória	Mesiace Jupitera
Orbitálne (obehové) vlastnosti C Epocha
Excentricita (výstrednosť) (e)	0.0015
Veľká polos (a)	129,000 km
Obežná doba (P)	0.29826 dňa (7 h 9.5 min)
Priemerná obežná rýchlosť	31.378 km/s
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i)	0.0°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery	20×16×14 km [4]
Hmotnosť	~2 × 10 15 kg[1]
Hustota	0.86 g/cm³
Povrchová gravitácia	~0.002 m/s²
Úniková rýchlosť	~0.008 km/s
Rotačná perióda	synchrónna
Albedo	~0.1 ± 0.045 [2]
Priemerná povrchová teplota	~122 K

Adrastea (prevzaté /ˌædrəˈstiːə/ ad'-rə-stee'-ə, Grécky Αδράστεια) alebo Jupiter XV je druhý z Jupiterovych známych mesiacov (počítané od najbližších k planéte) Bol objavený Davidom C. Jewittom a G. Edwardom Danielsonom z fotiek odoslaných sondou Voyager 2 v roku 1979 a dostal označenie S/1979 J 1. Oficiálne bol pomenovaný Adrastea, ktorá bola dcérou Jupitera a Ananke. Adrastea bola prvým prírodným satelitom objaveným z fotiek privezených medziplanetárnymi sondami.

Fyzikálna charakteristika

Fotka objavenia Adrastei z dňa 8. júla 1979 Voyagerom 2

Adrastea má nepravidelný tvar a rozmery 20x16x14 km³ pozdĺžne. Zloženie a hmota nie sú známe, ale predpokladá sa že hustota je ~0.86 g/cm³ a hmotnosť ~2×10¹⁵ kg. Podľa hustoty sa predpokladá, že Adrastea je zložená z ľadu s pôrovitosťou 10-15%. Nie sú známe žiadne povrchové útvary kvôli nízkemu rozlíšeniu dostupných fotiek.

Obežná dráha

Adrastea je najmenší a druhý najbližší člen vnútorných satelitov. Okolo Jupitera obieha vo vzdialenosti ~129,000 km (1.806 Jupiter radii) vo vnútri hlavného prstenca. Obežná dráha má veľmi malú excentricitu ~0.0015 a inklináciu ~0.03° vzhľadom k rovníku Jupitera. Adrastea rotuje synchrónne s dĺžkou svojej obežnej periódy, čo znamená, že je k planéte otočená stále tou istou stranou. Jej dlhšia os je otočená smerom k Jupiteru.

Spojenie s Jupiterovými prstencami

Adrastea je najväčším prispievateľom materiálu do Jupiterových prstencov kvôli jeho množstvu v okoli jej obežnej dráhy. Tento materiál pozostáva hlavne z častí vyvrhnutých štyrmi malými vnútornými satelitmi Metis, Adrastea, Amalthea a Thebe pri nárazoch meteoritov.

Prieskum

Adrastea bola objavená z fotiek odoslaných sondami Voyager 1 a 2, kde sa však javila iba ako bod. Sonda Galileo bola schopná rozpoznať jej tvar ale obrázky ostávajú naďalej veľmi nezreteľné.

Pozri aj

• Jupiter
• Mesiace Jupitera
• Slnečná sústava

Linky

• NASA profil - Adrastea (po anglicky)

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adrastea (mesiac)