Metis (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Metis
Metis.jpg
Základné informácie
Objaviteľ Stephen Synnott
Dátum objavenia 4. marec 1979
Satelit Jupiter
Iné označenia S/1979 J 3
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos 127 969 km
Excentricita 0,0
Pericentrum 127 974 km
Apocentrum 128 026 km
Perióda obehu 0.294779 dňa
Priemerná obežná rýchlosť 31,501 km/s
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty 0.06°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 60×40×34 km[4]
Hmotnosť 9×1016 kg[1]
Priemerná hustota 0,86 g/cm3
Gravitácia na rovníku 0,005 m/s2 (0.0005 g)
Úniková rýchlosť 0,0253 km/s
Perióda rotácie synchrónna
Albedo 0,061 ± 0,003[2]
Priemerná povrchová teplota ~123 K
Ďalšie odkazy
Commons Metis

Celestia.png Pozri aj Portál Slnečná sústava

Metis je najvnútornejší malý prirodzený satelit Jupitera. Bol objavený v roku 1980 Stephenom Synnottom (Voyager 1). Po objavení bolo jeho prechodné označenie S/1979 J 3. Pomenovaný je podľa gréckej postavy Métis.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Metis s Jupiterom v pozadí.

Metis má nesymetrický tvar a veľkosť 60×40×34 km priečne. Predpokladá sa že má podobnú hustotu ako Amalthea (~0.86 g/cm³) a jeho hmota sa odhaduje na ~7×1016 kg. Sklada sa z ľadu s medzerovitosťou 10-15%. Povrch je veľmi kráterovitý. Je tmavej až načervenalej farby. Jeho asymetrickosť je pravdepodobne spôsobená vysokou rýchlosťou a frekvenciou dopadou meteoritov. čo spôsobuje stratu materiálu z povrchu.

Obežná dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Metis obieha okolo Jupitera vo vzdialenosti ~128 000 km (1.79 Jupiter radii) vo vnútri hlavného prstenca. Obežná dráha má veľmi malú excentricitu (~0.0002) a inklináciu (~ 0.06°), relatívnu k rovníku Jupitera. Metis rotuje synchronizovane s orbitálnou periódou, čo znamená, že je stále obrátený tou istou stranou k Jupiteru.

Spojenie s Jupiterovými prstencami[upraviť | upraviť zdroj]

Obežná dráha Metisa leží asi 1000 km vo vnútri hlavného prstenca a pohybuje sa v 500-kilometrovom rozpätí od hrán prstenca. Metis je zdrojom veľkej časti materiálu prstenca. Tento materiál pochádza zo všetkých štyroch malých Jupiterových mesiacom vďaka bombardovaniu ich povrchov meteoritmi.

Prieskum[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografie od sondy Voyager 1 ukázali Metis iba ako malý bod. Z toho dôvodu boli informácie o ňom veľmi obmedzené až do príletu sondy Galileo, ktorá odfotila takmer celý povrch mesiaca.

Zdroj a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]