Rozďava obrovská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozďava obrovská
Rozďava obrovská
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Prvoústovce Protostomia
Skupina Špirálovce Spiralia
Línia Trochofórovce Trochozoa
Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa
Kmeň (phylum) Mäkkýše Mollusca
Podkmeň (subphylum) Schránkovce Conchifera
Trieda (classis) Lastúrniky Bivalia
Podtrieda (subclassis) Heterodonta
Rad (ordo) Veneroida
Čeľaď (familia) Cardiidae
Podčeľaď (subfamilia) Tridacninae
Rod (genus) Tridacna
Druh (species) Rozďava obrovská
T. gigas
Vedecký názov
Tridacna (Tridacna) gigas
(Linnaeus, 1758)
Synonymá:
Chama gigantea Perry, 1811
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rozďava obrovská (lat. Tridacna gigas) je najväčší žijúci druh lastúrnika. Dorastá do veľkosti aj 1,2 m a váhy 200 – 300 kg.

Najväčší známy exemplár, avšak už neživý, bol objavený okolo roku 1917 na severnom pobreží Sumatry. Dnes je vystavený v múzeu v Severnom Írsku. Lastúra meria 137 cm a váha je okolo 230 kg.

Uzatvorený lastúrnik je pomerne nenápadný, pretože býva zahrabaný na dne alebo ako súčasť koralových porastov. Identifikovať sa dá podľa úzkej kľukatej štrbiny medzi oboma polovicami lastúr. Pri roztvorení roztiahne farebný plášť, ktorý je pre každého jedinca jedinečný podobne, ako papilárne línie na koži každého človeka. Mäkkýš sa živí planktónom, drobnými plávajúcimi jednobunkovcami a inými drobnými mäkkýšmi, ktoré nasáva z okolitej vody a filtruje. Zvláštnosťou tohoto lastúrnika je symbiotická schopnosť uchovávať niektoré zachytené druhy rias a „pestovať“ ich ako zdroj potravy.[1]

Vyskytuje sa prevažne v teplých vodách Indického alebo Tichého oceánu.[2]

Rozďavy sú hermafroditi (produkujú vajíčka aj spermie), ale samooplodnenie nie je možné. Jednoducho vypustia vajíčka aj spermie voľne do vody, kde splynú. Oplodnené vajíčko pláva asi 12 hodín, po ktorých sa vyliahne larva. Okamžite začne vytvárať vápencovú schránku (lastúru). Lastúry tohto druhu nemajú perleťový povrch, teda ani nevytvárajú perly.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

<

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Photosynthetic Pigments of Symbiotic Dinoflagellates (Zooxanthellae) from Corals and Clams [online]. Jeffrey, S. W., and F. T. Haxo, [cit. 2014-04-15]. Dostupné online. (anglicky)
  2. Tridacna gigas [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2010-07-17]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]