Saab JAS 39 Gripen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Saab JAS-39 Gripen)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
JAS 39 Gripen
Aircraft 39225 225 (7096616595).jpg
JAS 39C Gripen švédskych vzdušných síl
Typ stíhacie, bojové a prieskumné lietadlo
Výrobca Saab Group
Prvý let 9. decembra 1988
Zavedený 1. novembra 1997
Charakter v službe
Hlavný používateľ Švédske vzdušné sily
Vzdušné sily Juhoafrickej republiky
Vzdušné sily Armády Českej republiky
Maďarské vzdušné sily
Výroba 1987 – súčasnosť
Vyrobených 247
Cena za kus 29–44 miliónov

Saab JAS 39 Gripen (z angl. Griffin, v preklade Okrídlený lev) je jednomotorové viacúčelové stíhacie lietadlo vyvinuté a vyrábané švédskou firmou Saab. Bolo vyvinuté ako náhrada za stroje Saab 35 Draken a Saab 37 Viggen slúžiace vo švédskych vzdušných silách (SAF, resp. Flygvapnet). Skratka JAS znamená Jakt, Attack och Spaning, t.j. stíhací, bojový a prieskumný.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1979 začalo švédske ministerstvo obrany hľadať nové viacúčelový lietadlo, schopné stíhacích, bojových a prieskumných misií, ktoré by mohlo nahradiť zastaralé Saab 35 Draken a Saab 37 Viggen. Vývoj bol zadaný spoločnosti Saab, pričom bola vykonaná porovnávacia štúdia amerických lietadiel F-16 Fighting Falcon, F/A-18 Hornet a Northrop F-20 Tigershark. Z niekoľkých pripravených návrhov bol ako najvhodnejší vybratý Projekt 2105, neskôr premenovaný na Projekt 2108 a Projekt 2110, ktorý predstavoval ľahký jednomotorový jednomiestny inherentne nestabilný strednoplošník vybavený technológiou fly-by-wire. Ako motor bol zvolený Volvo-Flygmotor RM12, ktorý bol licenčnou verziou General Electric F404-400. Prvý koncept bol hotový v roku 1981. V roku 1984 začalo testovanie podsystémov a neletuschopný model bol dokončený v roku 1986. Rolovacie skúšky začali pri príležitosti 50. výročia spoločnosti Saab 26. apríla 1987 a prvý prototyp vzlietol 9. decembra 1988. Pri ďalších testoch sa prejavili problémy s letovou stabilitou a systémom fly-by-wire, ktoré 2. februára 1989 vyústili v nehodu pri pristátí na letisku v Linköpingu. Problémy boli dôvodom pre rozsiahle softvérové ​​úpravy, testované na lietadle Lockheed NT-33A, po ktorých ukončení vzlietol 4. mája 1990 druhý z celkových 5 vyrobených prototypov Gripenu. Ďalšie oneskorenie vývoja spôsobila 8. augusta 1993 nehoda na leteckom dni v Štokholme.

Saab JAS 39NG Gripen

Do výzbroje švédskeho letectva bol prvý Gripen zaradený v roku 1993, prvý let dvojsedadlovej verzie sa uskutočnil 29. apríla 1996.

Dňa 23. apríla 2008 bol predstavený nový dvojsedadlový stroj označovaný ako Gripen NG (Next Generation), prvý let vykonal 27. mája 2008. Táto verzia sa líši silnejším motorom General Electric F414G, ktorý je zdokonalením pohonnej jednotky používanej v F/A-18E/F Super Hornet. Jeho ťah stúpol na 98 kN, čo umožňuje lietadlu s podvesenou výzbrojou udržiavať cestovnú rýchlosť 1,1 Mach bez použitia prídavného spaľovania. Pri skúšobnom lete dňa 21. januára 2009 dosiahlo lietadlo rýchlosť 1,2 Mach bez prídavného spaľovania. V porovnaní s verziou JAS 39D vzrástla maximálna vzletová hmotnosť o 2 000 kg na 16 000 kg. Zmenená konštrukcia podvozku umožnila zväčšenie zásob paliva o 40%, operačný dolet lietadla tak vzrástol na 1 300 km s podvesenou výzbrojou a prídavnými nádržami, vrátane 30 minút prevádzky motora na zemi.

Na základe dopytu Indie a Brazílie uskutočnil Saab štúdiu námornej verzie Gripenu pre použitie na lietadlových lodiach.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Drak[upraviť | upraviť zdroj]

Silueta lietadla s krídlom delta a vodorovnými riadiacimi plochami
Technik vizuálne kontroluje motor RM12
Pilot v otvorenom kokpite Gripenu

Gripen je jednomotorový strednoplošník typu kačica. Krídlo delta má uhol šípu nábežnej hrany 45°. Vodorovné riadiace plochy sú umiestnené za a pod kokpitom, pri pristátí fungujú tiež ako aerodynamická brzda a zároveň pritláčajú predné podvozkové koleso k dráhe, čo zvyšuje účinnosť kolesovej brzdy. Na zadnej časti sú po stranách navyše umiestnené dva aerodynamické brzdné štíty. Kombinácia kačacej koncepcie a delta krídla poskytuje lietadlu väčší vztlak v porovnaní s klasickým usporiadaním, čo umožňuje operácie z relatívne krátkych vzletových dráh, napr. poľných alebo improvizovaných letísk. Medzi lietadlá s charakteristikou STOL (short takeoff and landing – krátky vzlet a pristátie) sa Gripen oficiálne neradí.

Drak lietadla je vyrobený s približne 30% podielom kompozitných materiálov. Vodorovné riadiace plochy, časti plášťa trupu, krídel, zvislej chvostovej plochy a vztlakových klapiek sú z uhlíkových vlákien. Kryt radaru je zo sklených vlákien, trup z hliníkových zliatin, zavesenie krídel zo zliatiny titánu.

Hlavné podvozkové nohy majú jednoduché kolesá, sú ukotvené po stranách trupu a zaťahujú sa do trupových podvozkových šácht smerom vpred s otáčkou okolo osi. Predná podvozková noha má zdvojené koleso a zaťahuje sa smerom vzad.

Od verzie C a D je Gripen vybavený vysúvateľným nástavcom pre tankovanie paliva za letu, umiestneným na ľavej strane trupu.

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Verzie JAS 39A/B používajú motor Volvo Aero RM12 s prídavným spaľovaním, ktorý je zlepšenou konštrukciou motora General Electric F404, vyrábaného v licencii. Pre JAS 39C/D bola použitá ďalej vyvinutá verzia Volvo Aero RM12UP.

RM12 sa od F404 líši vyšším ťahom 54 kN oproti 48,9 kN bez prídavného spaľovania a 80,5 kN oproti 78,7 kN s prídavným spaľovaním. Ďalšími rozdielmi sú lepšia odolnosť pri nasatí cudzích predmetov a vyššia spoľahlivosť, takže motor spĺňa bezpečnostné kritéria pre použitie v jednomotorových lietadlách.

Avionika[upraviť | upraviť zdroj]

V lietadle je inštalovaný pulzný dopplerovský radar PS-05/A pracujúci v pásme frekvencií 8–10 GHz s vyžarovaným výkonom 1 kW s možnosťou detekovať ciele do vzdialenosti 120 km. Radar je schopný automatického sledovania niekoľkých cieľov v hornej i dolnej polosfére, na zemi, na vode i vo vzduchu a za všetkých poveternostných podmienok. Môže navádzať zároveň 4 rakety vzduch-vzduch na 4 rôzne ciele.

Kokpit[upraviť | upraviť zdroj]

Kokpit je vybavený tromi farebnými multifunkčnými displejmi s veľkosťou 15,7 × 21 cm a jedným Head-up displejom, na ktorých sú podľa filozofie „Don’t need, don’t show” zobrazované momentálne potrebné informácie. Údaje, ktoré v daný okamih nie sú dôležité, sú skryté a pilot nimi nie je zaťažovaný. Displeje sú vybavené automatickou reguláciou jasu v závislosti na svetelných podmienkach. Pilot lietadlo riadi pomocou centrálne umiestnené riadiacej páky a plynovej páky na ľavej strane. Umiestnenie ovládacích prvkov dôležitých systémov na týchto riadiacich pákach zodpovedá charakteristike Hands-On-Throttle-And-Stick (HOTAS).

Gripen pri vzlete v zasnežených podmienkach

Bezpečnostné systémy[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo je vybavené katapultovacím pilotným sedadlom Martin-Baker Mk.10LS s integrovanými prípojkami kyslíkovej hadice (hlavný, záložný a núdzový systém), anti-g leteckej kombinézy a vysielačky. K príslušenstvu sedadla patrí súprava pre prežitie, ktorá môže obsahovať nafukovací záchranný čln. Vo dvojmiestnych verziách je sedadlo vybavené oneskorovačom pre bezpečné aktivovanie dvoch sedadiel po sebe. Odstrelenie priezoru pilotnej kabíny pri katapultáži je prevedené pyrotechnickou šnúrou v skle kabíny. Dvojmiestné verzie sú ďalej vybavené airbagom v zadnom kokpite, ktorý chráni pred úlomkami kabíny pri katapultáži vpredu sediaceho pilota. Brzdný systém podvozku je vybavený ABS, čo zaisťuje bezpečné pristátie na krátkych dráhach aj pri nepriaznivom stave povrchu.

Nehody[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku vývoja došlo k zrúteniu 5 strojov:

  • 2. februára 1989 sa pri pristátí zrútil prvý prototyp 39-101. Testovací pilot Lars Radeström utrpel zlomeninu ramena. Ako príčina nehody bola určená nesprávna funkcia systému fly-by-wire, ktorý bol citlivý, ale zároveň príliš pomaly reagujúci. V dôsledku prudkých reakcií pilota sa stroj pri pristávacom manévri rozkmital a narazil do pristávacej plochy.
  • 8. augusta 1993 došlo k zrúteniu Gripenu 39-102/02 na leteckom dni v Štokholme. Pilot Lars Radeström stratil pri výkrute nad strojom kontrolu, dostal sa v malej výške do preťaženia a bol nútený sa katapultovať. Lietadlo dopadlo v blízkosti mosta Västerbron na ostrove Långholmen, nehoda sa zaobišla bez zranení. Vyšetrovanie určilo ako príčinu nadmerné zosilnenie vstupného signálu z riadiacej páky.
  • 20. septembra 1999 sa počas nácviku manévrového boja zrútil Gripen 39-156/56-G eskadry F-7 do jazera Vänern potom, čo sa dostal do turbulencie za iným strojom. Pilot Rickard Mattsson sa katapultoval a bol vyzdvihnutý zo záchranného člna helikoptérou po 27 minútach.
  • 1. júna 2005 sa kvôli problémom s riadením zrútil Gripen 39-184/184 eskadry F-17 do mora 40 km južne od mesta Karlkrona. Pilot Axel Nilsson sa katapultoval.
  • 19. apríla 2007 sa zrútil JAS 39C Gripen eskadry F-21. Pilot Stefan Kaarle bol počas letu nechtiac katapultovaný, keď jeho anti-g letecká kombinéza vyvolala pri manévrovaní tlak na rukoväť katapultu. Vyšetrovanie ukázalo, že aj v niekoľkých iných prípadoch došlo v Gripenoch C a D k posunutiu rukoväti katapultu podobným spôsobom, aj keď nie v takej miere, aby bol systém aktivovaný.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Švédsky JAS 39 Gripen na leteckom dni vo Farnborough vo Veľkej Británii, september 1992
JAS 39C Gripen Vzdušných síl Juhoafrickej republiky počas letu

JAS 39 Gripen

Päť prototypov (39-101 až 39-105).

JAS 39A

Prvá verzia stroja, ktorá bola v roku 1996 operačne nasadená vo švédskych vzdušných silách. Počas modifikačného programu bolo 31 lietadiel tejto verzie upravených na variant C, resp. D.

JAS 39B

Dvojsedadlový variant verzie JAS 39A, dlhší oproti verzii A o 0,66 m. V zadnej kabíne chýba displej HUD, lietadlo má zmenšený obsah palivových nádrží a nemá kanón.

JAS 39C

Verzia kompatibilná so systémami NATO so schopnosťou niesť širšie spektrum výzbroje, elektroniky a pod. Tento variant má možnosť dopĺňať palivo počas letu.

JAS 39D

Dvojsedadlová verzia verzie JAS 39C.

JAS 39EBS Gripen

Verzia určená pre export. Označenie EBS HU znamená „Export Baseline Standard Hungary“. Lietadlá sa líšia od verzie C dátovým spojením NATO Link 16, závesníkmi a výzbrojou v štandarde NATO a väčšími prídavnými nádržami.

Gripen Demo

Dvojsedadlová verzia určená pre vývoj verzie NG.

JAS 39 Gripen NG/IN

Ďalšia navrhnutá generácia Gripenu s novou verziou motora (F414G), zväčšenou kapacitou palivových nádrží, väčšou nosnosťou výzbroje, vylepšenou avionikou a ďalšími vylepšeniami. Verzia IN je súčasťou súťaže na nový indický viacúčelový stíhač, tzn. Indian MRCA (Multi-Role Combat Aircraft).

Sea Gripen

Verzia navrhnutá pre operačné nasadenie z lietadlových lodí. Momentálne vo fáze vývoja.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Česko Česká republika

Vzdušné sily Armády Českej republiky si prenajímajú celkovo 14 strojov (12× JAS 39C a 2× JAS 39D, lízing na 10 rokov do roku 2017, resp. po nalietaní 21 000 letových hodín[1]).

Maďarsko Maďarsko

Maďarské vzdušné sily si prenajímajú celkovo 14 strojov (12× JAS 39C a 2× JAS 39D) s možnosťou odkúpiť ich po 10 rokoch.

Južná Afrika Južná Afrika

Vzdušné sily Juhoafrickej republiky si objednali 26 strojov (17 jednosedadlových verzií C a 9 dvojsedadlových verzií D). Prvá dodávka, dvojsedadlový JAS 39D, sa uskutočnila 30. apríla 2008. Vzdušné sily Juhoafrickej republiky tak majú v službe celkovo 17 lietadiel JAS 39C a 9 JAS 39D.

Švédsko Švédsko

Švédske vzdušné sily si pôvodne objednali 204 strojov, vrátane 28 dvojsedadlových verzií. Švédska vláda nakoniec znížila ich počet na 100 kusov JAS 39C/D. V súčasnosti je v službe vo švédskych vzdušných silách celkovo 62 jednosedadlových JAS 39C a 18 dvojsedadlových JAS 39D.

Thajsko Thajsko

Kráľovské thajské vzdušné sily si objednali 12 lietadiel JAS 39 Gripen (8 jednosedadlových JAS 39C a 4 dvojsedadlové JAS 39D). Prvých šesť strojov bolo dodaných vo februári 2011. Momentálne je v službe u kráľovských thajských vzdušných síl celkovo 12 Gripenov (8× JAS 39C a 4× JAS 39D). V októbri 2013 thajská vláda oznámila svoj zámer o kúpe ďalších šiestich Gripenov.

Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo

Britská letecká škola Empire Test Pilots' School (ETPS) prevádzkuje Gripeny ako vyspelý nadzvukový prúdový stroj na výcvik skúšobných pilotov na celom svete.

Špecifikácie (JAS 39C/D Gripen)[upraviť | upraviť zdroj]

JAS39 Gripen.svg
Výstupná tryska

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1 (2 pre JAS 39D)
  • Dĺžka: 14,1 m; JAS 39D: 14,8 m
  • Rozpätie: 8,4 m
  • Výška: 4,5 m
  • Nosná plocha: 30 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 6 800 kg
  • Vzletová hmotnosť: 8 500 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 14 000 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × dvojprúdový motor Volvo Aero RM12 s prídavným spaľovaním
    • Ťah bez prídavného spaľovania: 54 kN
    • Ťah s prídavným spaľovaním: 80,5 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: Mach 2 (2 204 km/h) vo veľkej výške
  • Akčný rádius: 800 km
  • Preletový dolet: 3 200 km s prídavnými nádržami
  • Dostup: 15 240 m
  • Plošné zaťaženie krídla: 283 kg/m²
  • Pomer ťah/hmotnosť: 0,97

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Švédske Gripeny s podvesenými prídavnými nádržami po prelete na americkú základňu Nellis pred cvičením Red Flag
  • Hlavňové zbrane: 1× revolverový kanón Mauser BK-27 kalibru 27 mm so zásobou 120 nábojov (len pri jednosedadlovej verzii C)
  • Závesníky: 8 (3 pod každým krídlom a 2 pod trupom) umožňujú niesť kombinácie zbraní:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]