Skloňovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Skloňovanie alebo deklinácia je systematická úprava tvaru mien (teda podstatných mien, prídavných mien, zámien a čísloviek).

Druhy podľa typu jazyka[upraviť | upraviť zdroj]

V analytických jazykoch (napríklad románske jazyky, angličtina, bulharčina) sa skloňuje (v širšom zmysle) pomocou predložiek (napr. v angličtine je genitív od slova house "of the house") a lexikálna časť gramatického tvaru ostáva nezmenená.

V aglutinačných jazykoch (aglutinujúcich) sa skloňuje pomocou prípon, ktoré majú vždy len jeden gramatický význam (napr. maďarčina, turečtina).

Vo flektívnych jazykoch sa skloňuje pomocou prípon, ktoré majú aj viac gramatických významov (napr. slovenčina - genitív je chlapa alebo chlapov).

V introflektívnych jazykoch sa skloňuje (aj) zmenou v kmeni slova (napr. slovenčina - genitív od žena je žien; nemčina - množné číslo od Vater je Väter; angličtina - množné číslo od goose je geese). Hlavnými introflektívnymi jazykmi sú semitsko-hamitské jazyky (napr. arabčina), kde existuje zložitý ustálený systém na viacero zmien v kmeňoch slov.

Skloňovanie v slovenčine[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Skloňovanie v slovenčine