Skutočnosť (realita)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Skutočnosť alebo (najmä ako opak ideality) realita je všetko, čo je, na rozdiel od toho, čo nie je, ešte nie je, môže byť atď. Napríklad protiklad zdania alebo protiklad možnosti.

Pojem skutočnosti kolíše podľa významných útvarov, ktoré intervenujú v procese jeho vzniku. Pri tvorbe Jaspersovho pojmu skutočnosti intervenuje napr. pojem praxe a pojem odporu: Skutočnosťou nazývame to, s čím sa stretávame v praxi, čo nám kladie odpor alebo slúži ako látka pri zachádzaní s vecami, živými bytosťami a ľuďmi. Skutočnosť poznávame v každodennom živote, v zachádzaní s nástrojmi, v technických zariadeniach, v našich zdisciplinovaných vzťahoch k iným, v metódach organizácie a riadení.

Filozofické názory[upraviť | upraviť zdroj]

  • Isabel Allendeová: Skutočnosť je nie je len to, čo vidíme na povrchu, skutočnosť má i magickú dimenziu, a keď po nej zatúžime, máme právo ju nadsadiť a dať jej farebnosť. [1]
  • Henri Bergson: Skutočnosť je tvorivý proces, ktorý v každom novom časovom okamžiku prináša novosť, nevymedziteľnú a nepochopiteľnú z minulých skúseností a daností. [1]
  • Platon: Skutočnosť = realita. Delí na dve zásadne odlišné sféry: na oblasť materiálnych/fyzických/prírodných vecí a na oblasť ideálnych entít, ideí. Prvá je javová, zmyslová, premenlivá a pozbavená stálosti bytia (zmyslový svet); druhá je nadjavová, predmet rozumových úvah, nemenná a jedine úplne jestvujúca (svet ideí). Táto skutočnosť ideí zahrňuje všetko: veci, vlastnosti vecí, spojenia i vzťahy medzi vecami i každú činnosť. Preto má trojaký význam: ontologicky znamená prototyp, model, pravzor alebo stály a nemenný pojem podstaty vecí; teleologicky je ideou úcelný poriadok castí obsiahnutych vo veci ako celku; a napokon logicky je idea všeobecným pojmom, pomocou ktorého sa poznávajú veci a zavádza poriadok do chaosu vonkajšieho sveta. [1]
  • pragmatizmus: Skutočnosť je otvorená nekonečnému rozvoju, zmene; nemá predurčený cieľ a ohraničené možnosti vývinu; poskytuje možnosti uplatnenia sa v prvom rade ľuďom činu, príležitosť pre vlastné poslanie človeka pretvárať prirodu, budovať ustavične nový a nový život. [1]
  • George Santayana: Skutočnosť pozostáva zo siete podstát oživenych duchom. Pretože tieto podstaty sú nepoznateľné, má ľudské poznanie predmetov skúsenostného sveta, ktorý je ich odrazom, vždy len relatívnu platnosť. [1]
  • stoicizmus: Skutočnosť je to, čo pôsobí alebo dovoľuje, aby sa naň pôsobilo. Takýmto skutočným je len teleso. Všetko, čo je skutočné, je telsné a materiálne. Do materiálnej sféry patria aj všetky duševné vnemy a najvšeobecnejšie pojmy. V každej veci je čosi z rozumu a života. [1]
  • tomizmus: Skutočnosť je uskutočnenie vo vzťahu k možnosti. [1]
  • Max Weber: Max Weber hovorí o absolútnej iracionalite každej konkrétnej rozmanitosti, o nesmierne chaotickom prúde reálneho diania. Kritériom výberu relevantného je potom vzťah k všeobecne platným hodnotám. [2]

Nadmateriálna skutočnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Nadmateriálna skutočnosť je v strednom platonizme Boh ako predurčenie materiálnej skutočnosti, absolútno. [3]

Materiálna skutočnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Materiálna skutočnosť' je podľa stredného platonizmu nejestvuje samo osebe ani sama pre seba, jej predurčením je nadmateriálna skutočnosť. [4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n Skutočnosť - názory na ňu z FILITu.
  2. Novosad, F.: Premeny buržoáznej filozofie. Bratislava, Pravda 1986. 280 s.
  3. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Nadmateriálna skutočnosť
  4. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Materiálna skutočnosť

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.