Slanecký hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slanecký hrad
Zrúcanina hradu
Slanec 320 240.jpg
Zrúcaniny Slaneckého hradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Košice-okolie
Obec Slanec
Súradnice 48°38′14.46″S 21°28′15″V / 48.6373500°S 21.47083°V / 48.6373500; 21.47083
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Slanec
Poloha Slaneckého hradu na Slovensku
Poloha Slaneckého hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Slaneckého hradu na Slovensku
Poloha Šášovského zámku v Košickom kraji
Poloha Šášovského zámku v Košickom kraji
RedHut.svg
Poloha Šášovského zámku v Košickom kraji
Wikimedia Commons: Slanec Castle
Freemap.sk: mapa

Slanecký hrad bol gotický hrad z 13. storočia, ktorý bol zničený v roku 1679. Zachovala sa jedna trojpodlažná veža a niekoľko stien, architektonicky vyniká okenný gotický lomený oblúk.

Dejiny hradu[upraviť | upraviť zdroj]

O najstarších dejinách Slaneckého hradu nie sú k dispozícii bezpečné písomné zmienky. Pôvodné hradisko dal údajne postaviť už v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov.[1] Prvé historické zmienky o Slaneckom hrade sú z konca 13. storočia a to z roku 1281, kedy už stál kamenný hrad s okrúhlou hradnou vežou. Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta sa r. 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky. Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa. Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v držbe. Po vymretí Arpádovcov vládla na hrade rodina Drugethovcov, ktorá prišla s Karolom Róbertom z Talianska. Tá vlastnila hrad od r. 1330 celé dve storočia. V prvej polovici 15. storočia bol hrad aj s obcou vypálený. Neskôr hrad prešiel do majetku rodiny Ladislava Losonczyho, ktorý ho koncom 15. storočia (po odchode bratríckych vojsk z východného Slovenska) opravil. Roku 1601 sa stali vlastníkmi hradu Forgáchovci. Tí dali hrad opevniť. Za rákociovsko-tököliovských povstaní hrad viackrát zmenil svojho majiteľa a bol značne poškodený. Roku 1678 ho obsadilo vojsko Thökölyho, po roku ho však späť dobyli cisárske vojská. Keď sa Juraj Rákoci II. dostal k moci, dal hrad podpáliť. Odvtedy hrad pustol. Ešte do roku 1937 boli v ešte aj dodnes najzachovalejšej časti hradu – v hradnej veži zvanej Nebojsa zariadené tri izby, vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu a pod. Počas druhej svetovej vojny však pri prechode frontu boli tieto pamiatky sčasti zničené a rozkradnuté.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

V pôdoryse predstavuje stavba hradu jednoduchý obdlžnikový útvar, ktorý je na severozápadnej strane lichobežníkovite zúžený. Voľba hradného typu bola predurčená prírodným prostredím, kedy stačilo upraviť plató kužeľovitého kopca, aby sa stal nedobytným. Jedine na severnej strane, odkiaľ vedie k hradu prístupová cesta, bolo urobené zemné opevnenie s priekopou, ktorej zvyšky sú aj v súčasnosti viditeľné. Prvotnou stavbou bola obytná, trojpodlažná veža s obrannou ochodzou. Po prestavbe bola veža vyvýšená o ďalšie dve podlažia. Najvyššie z nich malo obrannú galériu, spočívajúcu na mohutných kamenných krakorcoch. Postupnou prestavbou a dostavbou nadobúda hrad charakter paláca, ktorý mal v prízemí kaplnku. Zachované profilové okno so stĺpikmi a listovým dekorom na pätkách je zo začiatku 14. storočia. Neďaleko hlavnej veže bola pristavaná veľká kruhovitá veža, ktorá mala krakorcovú galériu v rovnakej výške, ako bola palácová galéria. Jej zvyšky sú dobre zachované do súčasnosti. Komplex bol opevnený 140 cm hrubým múrom. V 15. storočí bol bol hrad rozšírený severozápadným smerom na okraj vrcholnej plošiny. Do zúženého cípu návršia bola vsadená bašta, strážiaca prístup k hradu. Vstupná gotická brána bola chránená padacím mostom. Pri bašte bola v skale vysekaná 10 metrov hlboká kruhová cisterna, obmurovaná masívnymi kvádrami.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Hradnú siluetu najcharakteristickejšie vytvára veža Nebojsa. Na hrade stojí do výšky štyroch podlaží oblá útočištná veža. Prvé podlažie, do ktorého sa dá pohodlne vstúpiť po kamennej plošine má ešte strop, ostatné podlažia majú poškodenú drevenú konštrukciu medzipodlaží. Hore na veži je pozostatok strechy. Vedľa veže je múr gotického paláca, ktorý má zachovalé gotické okno kaplnky a krásne gotické nosníky klenby. Pred vežou je obranné predhradie s cisternou a preborenými pivnicami.

Historické názvy mena hradu[upraviť | upraviť zdroj]

  • castrum Zelench - 1281
  • castrum Scelench, Zalanch, Scelench - 1282
  • castrum Zelench, Scelench - 1283
  • castrum Scelench - 1285
  • castrum Scelanch - 1287
  • castrum Zalanch - 1303 - 1329
  • castrum Zalanch - 1330
  • Salanchuara - 1410

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 26.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.