Slováci vo Švajčiarsku
Počet osôb so slovenským občianstvom a zároveň statusom cudzinca žijúceho vo Švajčiarsku, sa po poslednom sčítaní z roku 2018 vyšplhal na počet 16 958.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Švajčiarsko bolo cieľovou destináciou Slovákov už počas 2. svetovej vojny, a to vo veľkej miere za účelom štúdia. Práve študenti si pre potreby uchovávania svojej slovenskej identity založili Spolok slovenských akademikov, na čele ktorého stál uznávaný profesor Spolkovej vysokej školy technickej v Zürichu a otec parnej a plynovej turbíny, Aurel Stodola. Od roku 1948, keď v bývalom Československu prebehol komunistický puč, sa do Švajčiarska nedostalo veľa Slovákov. Možno aj preto Spolok po odchode väčšiny členov do zahraničia prestáva fungovať, ale formálne nezaniká. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 emigrovalo do Švajčiarska väčšina dnes žijúcich Slovákov, tzv. starousadlíkov. Ostávajúci členovia a noví emigranti si založili v roku 1969 pokračovateľa Spolku s názvom "Združenie priateľov Slovenska", ktoré sa neskôr v roku 1986 premenovalo na "Združenie Slovákov vo Švajčiarsku". Spolok zanikol po 50 rokoch fungovania, a to 31. decembra 2019. Od 90. rokov minulého storočia je zaznamenaný opäť nárast emigrácie predovšetkým za pracovnými príležitosťami, čo pretrváva dodnes.
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Slováci vo Švajčiarsku dnes žijú hlavne vo veľkých mestách ako Bern, Zürich, Sankt Gallen, Fribourg, Luzern, Bazilej, Montreux, Ženeva, Lugano a iné. O podporu slovenskej identity sa vo Švajčiarsku starajú viaceré subjekty. Medzi tie najznámejšie patria Slovenská škola a škôlka v Zürichu, Slovenská katolícka misia alebo SLOVAK.CH - informačný portál pre Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku.