SlovBus SB 134
| SlovBus SB 134 | |
 SlovBus SB 134 pod Smolenickým zámkom | |
| Typ | SB 134 |
|---|---|
| Výrobca | SlovBus a.s., Slovbus N.M. s.r.o. |
| Vyrábaný v rokoch | 1997 - 2011 |
| Technické údaje | |
| Dĺžka | 11400 mm |
| Šírka | 2500 mm |
| Výška | 3240 / 3200 mm |
| Pohotovostná hmotnosť | 9600 kg |
| Obsaditeľnosť (sedenie / státie / vozičkár) | 45-47 / 38 |
| Pohonné jednotky | |
| Motory | |
| LIAZ M 1.2C-ML636E, Euro 2 | Výkon: 175 kW |
| Maximálna rýchlosť | 100 km/h |
| Prevodovky | |
| Praga 5PS 115 | |
| Druh | manuálna |
| Počet prevodových stupňov | 5 |
SlovBus SB 134 je dvojnápravový, strednopodlažný autobus, určený na prímestskú linkovú dopravu.
Konštrukcia[1][upraviť | upraviť zdroj]
Na celozváraný skelet vozidla je pripevnená strecha, zadný a predný panel z laminátu. Plechy i okná sú osadené technológiou lepenia. Poklopy motora a batožinového priestoru sú vyrobené z hliníka. Batožinový priestor pod podlahou vozidla mal štandardne objem 4,5 m3, vyrábali sa však aj prevedenia s odlišným objemom v závislosti od usporiadania podlahy vozidla.
Cestujúcim slúžia dvoje jednokrídlové dvere - prvé pred prednou nápravou a druhé v strednej časti vozidla. Prvá výrobná séria bola kritizovaná pre použitie plastových sedadiel s tenkou vrstvou čalúnenia, preto boli neskôr nahradené za iný typ.
V roku 1999 uzavrel výrobca zmluvu s SPP o poskytnutí know-how pre sériovú výrobu autobusov na stlačený zemný plyn. [2]
Výroba a prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Prototyp vozidla bol predstavený na Autosalóne Nitra v septembri 1997[3] ako výsledok konverzie výrobného programu spoločností Strojstav a VZT-Vzduchotechnika z Nového mesta nad Váhom. Sériová výroba sa po úpravách modelu rozbehla v roku 1998.
Po krachu pôvodnej firmy prevzala okolo roku 2003 výrobu spoločnosť SlovBus N. M. s.r.o. z Detvy, pričom v Detve prebiehala len asambláž, skelety sa dodávateľsky vyrábali v Zvolene a plasty v Nitre.
Väčšina vyrobených autobusov jazdila v slovenských podnikoch SAD, menšie množstvo jazdilo u slovenských a českých súkromných dopravcov. Pokusy o export na ruský, bieloruský a kazašský trh neboli úspešné.
Z vozidiel na plynový pohon sa okrem prototypu sa vyrobilo už len jedno vozidlo, ktoré jazdilo v SAD Michalovce. [4]
V roku 2011 sa skončila produkcia všetkých modelov značky SlovBus z dôvodu nízkeho záujmu odberateľov.[5]
Verzia pre motoristický šport[upraviť | upraviť zdroj]
Podtyp, označovaný ako SlovBus SB 134.03 Sport, vychádza z konštrukcie prímestských autobusov SB134. Karoséria sa odlišuje použitím dvojitých skiel a segmentami na upevnenie konštrukcie rozkladacej striešky pred pravou bočnicou.
Priestor vozidla je rozdelený na dve časti. V prednej časti sa nachádza klimatizovaný priestor na prepravu 4 osôb, kuchynka, sprcha a konferenčný kútik upraviteľný na lôžka. V zadnej časti sa prepravuje pretekárske vozidlo a jeho súčiastky. Pod výklopným zadným čelom je umiestnená sklopná nájazdová rampa, ktorá môže slúžiť ako hydraulický zdvihák pre práce na podvozku vozidla.[6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2001-06-26]. Dostupné online. Archivované 2001-06-26 z originálu.
- ↑ http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?1999.9.27+Domace+16
- ↑ http://evidencia-dopravcov.eu/voz/3742
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-10-19]. Dostupné online. Archivované 2016-10-20 z originálu.
- ↑ http://www.etrend.sk/firmy/slovbus-pochoval-projekt-slovenskeho-autobusu.html
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2001-04-29]. Dostupné online. Archivované 2001-04-29 z originálu.