Socializmus s čínskymi špecifikami
.jpg)
Socializmus s čínskymi špecifikami (čín. 中国特色社会主义; pchin-jin: Zhōngguó tèsè shèhuìzhǔyì) je oficiálny názov pre hospodársku politiku Čínskej ľudovej republiky. Ide o pojem zhŕňajúci politické teórie marxizmu-leninizmu prispôsobené špecifickým čínskym podmienkam.
Socializmus s čínskymi špecifikami bol po prvýkrát oficiálne zmienený v roku 1994 Teng Siao-pchingom a v roku 1999 pozdvihnutý na oficiálnu štátnu ideológiu. Ide o doktrínu zahŕňajúcu elementy ortodoxného marxizmu, ranného posolstva Veľkého kormidelníka Mao Ce-tunga, východoázijskej autoritatívnosti, západného trhového kapitalizmu a znalostí nadobudnutých z čínskych reforiem. Systém bol spojený s programom a víziou Teng Siao-pchinga, ktorý je považovaný za architekta týchto zmien. Teng Siao-pching prijal trhovú ekonomiku a prispôsobil ju čínskym podmienkam pre naštartovanie rastu ekonomiky a zvýšenie produktivity s využitím zahraničného kapitálu.[1]
Teng Siao-pching neveril, že by trhová ekonomika bola pojem fixne naviazaný na kapitalizmus, tak ako neveril, že by bolo plánovanie striktne naviazané len na socializmus. Tak ako plánovaná ekonomika nemusí byť synonymom socializmu, tak sa aj plánovanie môže objavovať pod kapitalizmom a aj trhová ekonomika sa môže objaviť v štáte so socialistickou ideológiou. Argumentom bola existencia tržnej ekonomiky vo feudálnych spoločnostiach.[1]
Historické pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
Doba pred smrťou Mao Ce-tunga[upraviť | upraviť zdroj]
Po páde cisárstva na počiatku dvadsiateho storočia sa čínske hospodárstvo nachádzalo na bode mrazu. Čína bola zbedačená Ópiovými vojnami, vnútornými nepokojmi a veľmoci si z nej ukrajovali sféry vplyvu ako z koláča. Ani za Mao Ce-tungovej éry sa situácia príliš nezlepšila. Víťazstvá nasledovali pády a megaprojekty ako Veľký skok či Kultúrna revolúcia Čínu nevyciciavali len z energie, ale najmä financií a brzdili jej rast. Po Mao Ce-tungovej smrti bol v roku 1977 oficiálne rehabilitovaný Teng Siao-pching - autor hospodárskych zmien v Číne a predseda Ústrednej vojenskej komisie.
Doba po Mao Ce-tungovej smrti[upraviť | upraviť zdroj]
Situácia sa mala zmeniť po 3. pléne Ústredného výboru Komunistickej strany Číny po XI. zjazde konanom v decembri 1978. Plénum znamenalo presadenie vízie Teng Siao-pchinga a uprednostnenie potrieb každodenného života pred ideológiou, pričom heslom doby sa stalo krédo: Realita je kritériom pravdy.[2] Vyvstala otázka odklonu od ideológie a orientácia na kapitalizmus. Z tohto pléna pochádza aj známa veta: „Nezáleží či je mačka biela alebo čierna, pokiaľ chytá myši, je to dobrá mačka“, ktorou izoloval svojich politických odporcov. Nastala éra zameriavania sa na reformy vedúce k rozvoju ekonomiky po vzore Západu. Základom rozvoja sa stali tzv. štyri modernizácie súvisiace s prilákaním zahraničných investorov do Číny, ich kapitálu, ale i technológií. Reforma si získala názov Otváranie západu (čínsky: 改革开放; pinyin: Gǎigé kāifàng). Dôležitou podmienkou pre zavádzanie reforiem bola ideológia - objavuje sa termín socializmus s čínskymi špecifikami, ktorý bol ideologickým podkladom pre vznik socialistickej trhovej ekonomiky.[3] Pre lákanie zahraničného kapitálu a technológií sa na pobreží Číny otvárali tzv. špeciálne ekonomické zóny (Šen-čen, Ču-chaj, Šan-tchou a Sia-men), ktorých vznik odsúhlasil Ústredný výbor Komunistickej strany Číny v júli 1979. Následne bol prijatý Zákon Čínskej ľudovej republiky o podnikoch so spoločným čínskym a zahraničným kapitálom. Sloganom doby sa stalo krédo: prispôsobenie, reštrukturalizácia, konsolidácia a vylepšovanie.[4]
Výsledkom reformy bol trvalý a rýchly rast HDP, ktorý sa postupne znižoval, až sa ustálil na 8% HDP. V roku 1991 bola obnovená diskusia o prechode na trhový socializmus, ktorú podmienil najmä pád ZSSR.[4] Dôležitým medzníkom bol rok 1997 a prejav Ťiang Ce-mina, v ktorom kritizoval protitrhové ľavičiarstvo a v roku 1999 bol socializmus s čínskymi špecifikami povýšený na štátnu ideológiu.[5] Víťazstvom socializmu čínskymi špecifikami sa stal vstup ČĽR do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001.[2]
Zahraničné ohlasy[upraviť | upraviť zdroj]
Kým v Číne je socializmus s čínskymi špecifikami považovaný za úspešný krok, názory ostaných krajín sú rozpačité. Iné komunistické ideológie označujú socializmus s čínskymi špecifikami za revizionizmus, ktorým sa Čína snaží pozvoľne a nenápadne nastoliť kapitalizmus. Nemarxistické ideológie vnímajú socializmus s čínskymi špecifikami len ako falošný pojem, ktorý len zahaľuje skutočnú komunistickú ideológiu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b ZHANG, Wei - Wei. Transforming China Economical Reform and it´s Political Implications [online]. Palgrave Macmillan, 2000, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. 1. vyd. Zväzok 2. Olomouc : Univerzita Palackého, 2003. 218 s. ISBN 80-244-0611-X.
- ↑ BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018). Vyd. 1. Praha : NLN, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3. S. 169.
- ↑ a b BRAMALL, Chris. Chinese Economic Development [online]. Routledge, 2009, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
- ↑ GA, Wei-Wei Zhang. Transforming China Economic Reform and its Political Implications. [[https://www.academia.edu/8608047/Transforming_China_Economic_Reform_and_its_Political_Implications?email_work_card=view-paper%7CTransforming China Economic Reform andits Political Implications]] (London), 2020, s. 236. Dostupné online [cit. 2020-05-30]. (po anglicky)
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- SUTTER, Robert G., Chinese Foreign Relations: Power and Policy since the Cold War, 2. vyd., Plymouth: Rowman & Littlefield Publishers, Inc. 2010, 433 s. ISBN 978-0-7425-6695-8
- CANNON, JENKINS, The Geography of Contemporary China: The Impact of Deng Xiao-ping’s Decade, Routledge, 1990, ISBN 0-415-00102-1. S. 316
- HSU, Robert (1991). Economic Theories in China, 1979–1988. Cambridge University Press. ISBN 0-521-36567-8. S. 198
- CHEN, Weixin, The Political Economy of Rural Development in China, 1978-1999, Cambridge Univerzity Press, ISBN 0-275-96687-9. S. 173