Spochybnenie pristátia na Mesiaci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fotografia Buzza Aldrina na Mesiaci

Spochybnenie pristátia na Mesiaci je konšpiračná teória a súbor tvrdení a obvinení, že údajne niektoré alebo všetky aspekty mesačného programu Apollo boli sfalšované NASA a pravdepodobne aj členmi zainteresovaných organizácií. Mnoho skupín a jednotlivcov má svoje historické vysvetlenia, ktoré väčšinou zahŕňajú nasledovné body:

  • Kozmonauti projektu Apollo nikdy nepristáli na Mesiaci
  • NASA a pravdepodobne aj iní klamali verejnosť prostredníctvom vykonštruovaných, zničených alebo sfalšovaných dôkazov a evidencie, vrátane fotografií, telemetrických pások, vysielaní a vzoriek z Mesiaca
  • NASA a pravdepodobne aj iní pokračujú v tomto sprisahaní aj v súčasnosti

Podľa ankety z roku 1999 organizácie Gappup, 6 percent obyvateľov Spojených štátov verí, že pristátie na Mesiaci bolo sfalšované, pričom okolo 89 percent verí v opak. Tvrdenia o falšovaní popierajú významní vedci, technici a inžinieri, ako aj NASA a jej kozmonauti. Medzi ďalší závažný argument spochybňujúci tieto tvrdenia patrí prebiehajúca Studená vojna, počas ktorej sa obidve strany snažili propagandisticky znemožniť svojho protivníka, pričom je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade sfalšovania pristátia na Mesiaci sa toho Sovietsky zväz a jeho spojenci nechytili a nesnažili sa zdiskreditovať americkú vládu a NASA.

Pôvod a história[upraviť | upraviť zdroj]

Andrew Chaikin vo svojej knihe A Man on the Moon z roku 1994, tvrdí, že od čias misie Apollo 8 v decembri 1968 už existovali takéto konšpiračné teórie.

Charles K. Johnson, prezident spoločnosti International Flat Earth Research Society vyslovil tvrdenie, že pristátia boli sfalšované v hollywoodskych filmových štúdiách, pričom scenár napísal sci-fi autor Arthur Charles Clarke.

Prvá kniha, ktorá sa venovala tejto téme, bola kniha Billa Kaysinga pod názvom We Never Went to the Moon: America's Thirty Billion Dollar Swindle (Nikdy sme neboli na Mesiaci: Americký tridsať-miliardový podvod) vydaná v roku 1974, dva roky po skončení programu letov ľudí na Mesiac.

Hlavné typy tvrdení[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kompletný podvod – tvrdenie, že údajne celý program pristátí na Mesiaci bol sfalšovaný. Podľa neho rôzne zdroje tvrdia, že technológia na vyslanie človeka na Mesiac nebola dostatočne vyvinutá a/alebo Van Allenove pásy žiarenia znemožňovali let na Mesiac.
  2. Čiastočný podvod/pristátia bez posádky – Bart Sibrel tvrdí, že Apollo 11 a kozmonauti sfalšovali svoj obeh okolo Mesiaca a ich prechádzanie sa na mesačnom povrchu bolo vyrobené trikovou fotografiou a nikdy sa nedostali ďalej ako na polcestu k Mesiacu. Túto verziu zastávajú tí, ktorí pripúšťajú existenciu laserových zrkadiel a iných pozorovateľných telies na Mesiaci vyrobených človekom. Marcus Allen predniesol tento argument keď povedal: "Chcel by som byť prvý, kto akceptuje [teleskopické snímky z miesta pristátia] ako silný dôkaz, že človek niečo priniesol na Mesiac." Pokračuje tým, že fotografie landera nedokazujú, že Spojené štáty dostali človeka na Mesiac. "Dostať sa na Mesiac naozaj nie je taký problém. Rusi to dokázali už v roku 1959. Veľký problém je dostať tam ľudí." Tento argument sa zameriava na to, že NASA vyslala robotické misie, pretože úrovne žiarenia vo vesmíre by boli smrteľné pre človeka. Iný variant je, že NASA a jej zmluvné strany sa rýchlo nezotavili z nešťastia Apollo 1 a tak všetky ostatné misie Apollo boli sfalšované, pričom Apollo 14 alebo 15 bola prvá automatická misia.
  3. Pristátia s posádkou so záložnými inscenáciami
  4. Pristátia s posádkou so zahladením stôp

Hlavné protiargumenty[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sovieti boli ticho – Druhá veľmoc, s porovnateľne rozvinutým kozmickým programom a viac než dostatočným technickým vybavením, Sovietsky Zväz, nikdy nevzniesol žiadne námietky, ani nevyslovila pochybnosti o tomto úspechu. Pritom prípadný odhalený podvod by určite dokázala náležite propagandisticky využiť. V spomienkovej literatúre sovietskych a ruských astrofyzikov sa k obdobiu 1968 – 1973 celkom pravidelne viažu zmienky o sledovaní amerických mesačných výprav a ich rádiových, televíznych a telemetrických vysielaní – žiadny z nich zrejme nevyslovil ani náznak pochybnosti o reálnosti amerického pristátia na Mesiaci. Dodnes je v Rusku len minimum "pochybovačov", pokiaľ sa vyskytujú pochybnosti, tak sa skôr týkajú príčin rýchleho, v podstate nečakaného, ukončenia mesačného programu – a to sa stalo takmer súčasne v USA i v Sovietskom zväze.
  2. Lunar Reconnaissance Orbiter – americká sonda LRO snímkovala v roku 2009 miesta pristátí všetkých misií Appollo. Na snímkach je možné rozoznať opustené pristávacie stupne lunárnych modulov, niektoré vedecké zariadenia rozmiestnené v okolí miest pristátia i stopy po pohybe astronautov a ich lunárnych vozítok.