Termodynamický dej

Termodynamický dej alebo tepelný dej je dej, pri ktorom sa menia niektoré zo stavových veličín.

Delenie

Termodynamické deje možno rozdeliť na

• vratné deje (reverzibilné), pri ktorých možno pôvodný (východiskový) stav dosiahnuť obrátením poradia jednotlivých parciálnych úkonov.
• nevratné deje (ireverzibilné), ktoré prebiehajú bez vonkajšieho pôsobenia iba v jednom smere, čiže východiskový stav už nemožno dosiahnuť iba obrátením postupu úkonov. Na dosiahnutie pôvodného stavu je nutné vynaložiť určitú energiu, ktorá musí byť do sústavy dodaná. V bežnom (nie ideálnom) prostredí sú všetky reálne deje nevratné.

Kruhový dej je taký, pri ktorom sa po vykonaní parciálnych úkonov systém vráti do pôvodného stavu. Kruhový dej môže byť vratný aj nevratný. Najznámejším príkladom vratného kruhového deja je Carnotov cyklus.

Termodynamický dej s konštantnou stavovou veličinou

Veľa dejov prebieha tak, že niektorá z termodynamických veličín zostáva počas deja konštantná.

Konštantná stavová veličina	Názov
Teplota	Izotermický dej
Tlak	Izobarický dej
Objem	Izochorický dej
Teplo	Adiabatický dej
Entropia	Izoentropický dej
Entalpia	Izoentalpický dej

Rovnica stavu plynu

Z podobnosti vzťahov pre izotermický, adiabatický a polytropický dej možno definovať všeobecnú rovnicu pre zmenu stavu plynu (Poissonov zákon) v tvare

$p.V^k = \mbox{konst} \,$,

kde $p$ je tlak plynu, $V$ je jeho objem a $k$ je konštanta.

Pre $k=1$ ide o vzťah pre izotermický dej, pre $k$ rovné Poissonovej konštante $\kappa$ ide o adiabatický dej. Ak $k = n\in (1,\kappa)$, ide o polytropický dej. Pre $k=0$ ide o rovnicu izobarického deja a pre $k\to\pm\infty$ ide o izochorický dej.

Pozri aj

• Termodynamika
• Tepelná výmena