Tomáš de Vio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tomáš de Vio
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný arcibiskup palermský
Tomáš de Vio
Funkcie a tituly
Arcibiskup palermský
1. máj 1518 – 19. december 1519
Predchodca Francisco de Remolins Giovanni Carandolet Nástupca
Generálny predstavený
Rehoľe kazateľov
1509 – 1. júl 1517
García de Loaysa y Mendoza, OP Nástupca
Biografické údaje
Narodenie20. február 1469
Gaeta
Úmrtie10. august 1534 (65 rokov)
Rím
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRehoľa kazateľov (OP)
(dominikáni)
Vstup1484
Kňaz
Kňazská vysviacka1491
InkardináciaRehoľa kazateľov
Biskup
Menovanie8. február 1518 (48 rokov)
Lev X.
Konsekrácia1. máj 1518 (49 rokov)
SvätiteľNiccolò kardinál Fieschi
kardinál-biskup Albana
SpolusvätiteliaParide de Grassis
biskup pesarský
Gabriele Mascioli Foschi, OSA
arcibiskup durrëský
Kardinál
Menovanie1. júl 1517 (48 rokov)
Lev X.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSan Sisto (1517 – 1534)
Santa Prassede (1534)
Odkazy
Tomáš de Vio na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Tomáš de Vio

Tomáš kardinál de Vio (nazývaný aj Kajetán, Gaetano), (* 20. február 1469, Gaeta – † 10. august 1534, Rím) bol filozof, teológ, exegéta, kardinál Katolíckej cirkvi, generálny predstavený dominikánskej rehole.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Gaete 20. februára 1469. V roku 1484 vstúpil do dominikánskeho kláštora Gaeta, kde prijal meno Tomáš, a pokračoval v štúdiu teológie a filozofie v Neapole, Bologni a Padove. Bol profesor teológie na univerzitách v Pavii a Ríme; v tejto oblasti získal značnú reputáciu vďaka verejnej debate s Pico della Mirandola v 1494 vo Ferrare. Od 1508 do 1518 pôsobil ako generálny predstavený rehole a poradca pápežov. Ukázal veľkú horlivosťou pri obrane pápežstva na koncile v Pise, v sérii publikácií, ktoré boli v Sorbonne zakázané a spálené na rozkaz francúzskeho kráľa Ľudovíta XII.

V 1517 ho pápež Lev X. vymenoval za kardinála a arcibiskupa Palerma, nasledujúci rok sa stal arcibiskupom Gaeta. V roku 1518 bol poslaný do Nemecka ako pápežský legát, aby sa zúčastnil snemu vo Frankfurte. S úspechom pracoval na zvolení Karola V. za cisára Svätej ríše rímskej 28. júna 1519 (konkurent František I., kráľ Francúzska), a tam sa snažil zastaviť vznikajúcu protestantskú „reformáciu“ Martina Luthera. V roku 1519 sa vrátil do Ríma bez toho, že by sa mu podarilo presvedčiť Martina Luthera, aby opustil svoje plány reforiem. Pomohol pápežovi pri predložení buly Exsurge Domine, zameranej na boj proti šíreniu reformácie.

V 1523 až 1524 organizoval odpor proti Turkom v Nemecku, Poľsku a Uhorsku. V roku 1527 bol zajatý počas „Sacco di Roma“ (vyplienenia Ríma) v Lanzichenecchi, neskôr však bol prepustený. V 1534 vydal konečné rozhodnutie o platnosti manželstva Henricha VIII. a Kataríny Aragónskej.

Zomrel v Ríme v roku 1534.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Popri teologickej tvorbe v súlade s tomistickou školou, Tomáš De Vio sa tiež vyznačil ako exegéta. Medzi 1523 a 1532 vydal niekoľko zväzkov prekladov a literárnych komentárov Biblie, ktorý zahŕňa veľkú časť Starého zákona a takmer celý Nový zákon, s výnimkou Zjavenia svätého apoštola Jána.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church, July 1, 1517 (V) [online]. [Cit. 2016-04-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  • CHENEY, David M.. Tommaso (Jacopo) Cardinal De Vio, O.P. † [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2016-04-23]. Dostupné online. (po anglicky)