Topás

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Topás
Topás
Al2SiO4|(F,OH)2
Všeobecné informácie
Trieda Silikáty
Zaradenie VIII/B.02-70
Rok objavenia starovek
Pôvod názvu podľa ostrova Topasos v Červenom mori
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava rombická
Bodová grupa mmm
Priestorová grupa Pbnm
Mriežkové param. a=4,35 Å
b=8,8 Å
c=8,4 Å
V=321,55
Z=4
Morfológia
Habitus masívny, stĺpčekový, dobre vyvinuté prizmatické kryštály
Optické vlastnosti
Farba(y) bezfarebný, biely, žltý, ružový, oranžový, červený, hnedý, modrý
Farba vrypu biely
Lesk sklený
Pleochroizmus trichroizmus
X=bezfarebný
Y=bezfarebný
Z=bezfarebný
Priesvitnosť priehľadný
2V 48-68 ° (vypočítaný 58-68 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 8 (referenčný minerál)
Hustota 3,5-3,6 kg.dm−3
Štiepateľnosť výborná podľa plochy {001}
Odrody a variety
pyknit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Topás je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky kremičitan hlinitý s prímesou fluóru - Al2[SiO4|(F,OH)2].

Je to polodrahokam najčastejšie zlatožltej farby, ale taktiež môže byť ružový, zelený, modrý alebo bezfarebný. Pomenovaný bol podľa ostrova Topasos v Červenom mori, podľa iných zdrojov jeho názov pochádza zo starého indického jazyka, v ktorom slovo tapas znamená oheň.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Magmatický a postmagmatický minerál so zvýšeným obsahom Al a F. Vyskytuje sa ako horninotvorný minerál v autometamorfovaných cínonosných žulách a na kremenných žilách v ich okolí, v žulových pegmatitoch, menej často aj inde. Jeho veľké prizmatické kryštály môžu dosahovať hmotnosť až okolo 100 kg. Je odolný proti zvetrávaniu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]