Trepešský potok
| Trepešský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Sabinov |
| Obec | Olejníkov |
| prameň | Olejníkov |
| - poloha | Kovaľova lúka |
| - výška | 878 m |
| - súradnice | 49°10′18″S 21°06′31″V / 49,1718°S 21,1085°V |
| Ústie | Ľutinka |
| - poloha | Olejníkov |
| - výška | 516 m |
| - súradnice | 49°11′28″S 21°05′01″V / 49,1910°S 21,0835°V |
| Dĺžka | 3,5 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-32-05-164 |
| Hydrologické poradie | 4-32-04-052 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Trepešský potok je potok v Dolnom Šariši, v severnej časti okresu Sabinov. Je to ľavostranný prítok Ľutinky, meria 3,5 km a je tokom VII. rádu.
Tok potoka[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v Čergove v oblasti sedla Široký laz (827 m n. m.) na severovýchodnom svahu Trepeša (911,6 m n. m.), v lokalite Kovaľova lúka, v nadmorskej výške cca 870 m n. m. V pramennej oblasti tečie sprvu na západ, potom sa stáča a na krátkom úseku pokračuje na severozápad. Sprava ďalej priberá dva krátke prítoky z oblasti Boldovskej lúky, pričom opäť tečie západným smerom a zľava priberá prítok (668,9 m n. m.) zo severozápadného svahu Trepeša. Od tohto sútoku tečie znovu na severozápad, z pravej strany priberá prítok z oblasti Pálkovej lúky a ďalej už pokračuje smerom na sever. Priberá ešte svoj najdlhší, pravostranný prítok (1,5 km) z lokality Pálkova lúka a v osade Majdan ústi v nadmorskej výške približne 515 m n. m. do Ľutinky.
Trepešský potok patrí do okresu Sabinov v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Čergov. [1][2][3]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku Trepešský potok má pôvod v názve vrchu (aj lesa aj lúky) Trepeš [4]. Z toponyma Trepeš bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Trepešský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[5]. Toponymum Trepeš má pôvod v slovnom základe treb- z celoslovanského slova *tríbiť ←*trěbiti vo význame 1. čistiť, mýtiť, 2. prinášať obete, obetovať. V pomenovacom procese toponým, v ktorých slovnom základe sa vyskytuje slovo trebiti, motivačným prvkom bolo miesto, lokalita získania pôdy na poľnohospodársku činnosť alebo na osídlenie pôvodne krovinatej a lesnej pôdy pálením, čistením a klčovaním aj s koreňmi, vytrhávaním rastlín aj s koreňmi, vykopávaním drevín s koreňmi. Menej frekventovaným motivačným prvkom sa ukazuje pomenovanie miesta spojeného so slovanským slovom trěba vo význame pohanská obeta. V pomenovacom procese geografických názvov z územia Slovenska so slovným základom treb- bola čiastočne priamo využitá apelatívna časť dobovej slovenskej slovnej zásoby ale zároveň v značnom rozsahu boli sekundárne použité v tomto procese aj osobné mená, ktoré sa vyvinuli z tohto slovného základu. Porovnaj aj názvy obcí Trebišov, Trebatice, Trebejov, Trebeľovce, Trebichava, Trebostovo, Trebušovce, ale aj ojkonymá Trebeľa (vodný tok, horáreň, lúka), Treberky (vrch a les v Kečove), Trebešín (samota v Starej Turej), Trebetín (les v Malej Lodine), Trebetín (les v Margecanoch a Ružíne), Trebianka (vodný tok), Trebník (sad), Trebuľa (osada na Sliači), Nové Triby (les v Kostoľanoch pod Tribečom), Veľký Tribeč. Toponymický vývoj názvov pokračoval ďalej v dvoch prípadoch: Trepec (vodnou nádržou Domaša zatopená obec s dokladom z roka 1410 Trebec, ktorý dosvedčuje, že ešte v 15. storočí bola spätosť s pôvodným významom apelatívneho slovného základu živá, a Trepeš (vrch v Olejníkove), v oboch prípadoch už v štandardizačnom procese malo dôjsť k úprave nárečovej podoby do tvaru Trebeš a Trebec [6][7][8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1992[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Trepešský potok je jedinečným hydronymom (august 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-08-10]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 117. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Trepešského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-10]
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 197 s. ISBN 978-80-557-0785-3. S. 413.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 300, 301.
- ↑ Kiss, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. Diel II. S. 639. ISBN 963 05 4567 1.
- ↑ Imrich Horňanský: O geografických názvoch so slovným základom treb- a boj (1. časť). Kultúra slova, Bratislava, ročník 49, 2015, č. 3, s. 133-138. ISSN 0023-5202. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-08-10]
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. 105 s. S. 51, 93. ISBN 80-900509-8-0.