Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve
Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (angl. United Nations Convention on the Law of the Sea, skracované ako UNCLOS) je medzinárodná zmluva, ktorá vznikla na tretej konferencii OSN o morskom práve (UNCLOS III), ktorá sa konala v rokoch 1973 – 1982.[1] Zmluva bola podpísaná 10. decembra 1982 v jamajskom Montego Bay.[1] Nahradila štyri dohody z roku 1958, pričom do platnosti vstúpila po ratifikácii 60. krajinou - Guyanou - 16. novembra 1994.[2] Pre Slovensko nadobudla platnosť 7. júna 1996.[1] Dohovor vynucuje Medzinárodný tribunál pre morské právo so sídlom v Hamburgu.
K októbru 2012 sa pridalo k Dohovoru 164 krajín a Európska únia. Spojené štáty americké napriek angažovanosti pri vytváraní Dohovoru a podpísaní Dohody o implementácii v roku 1994 nepodpísali samotný Dohovor. 16. júla 2012 v americkom senáte 34 republikánskych senátorov vyhlásilo, že ratifikáciu neodsúhlasia. Keďže v 100-člennom senáte by bolo treba 2/3 hlasov (aspoň 67 senátorov) na ratifikáciu, prerokúvanie zmluvy bolo zavrhnuté.
Nie je jasné, do akej miery Dohovor kodifikuje medzinárodné obyčajové právo.
Historické pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
Dohovor reagoval na otázky, ktoré sa začali objavovať už od začiatku 20. storočia, keď niektoré krajiny dali najavo želanie rozšíriť nároky o nerastné bohatstvo, ochrániť svoje zdroje rýb a vytvoriť prostriedky na vynucovanie kontrol zameraných na znečistenie. Krátko po 2. svetovej vojne Egypt, Etiópia, Saudská Arábia, Líbya, Venezuela a niektoré východoeurópske krajiny vzniesli nároky na 12-míľ pobrežných vôd, namiesto tradičnej 3-míľovej hranice.[2] V roku 1967 už len 25 krajín používalo 3-míľovú hranicu, kým 66 krajín 12-míľovú a osem štátov 200-míľovú hranicu.
Oblasti podľa UNCLOS III[upraviť | upraviť zdroj]
Dohovor vymedzuje morské zóny podľa detailne určenej základnej línie, ktorú definuje ako: Ak nie je stanovené inak v tomto Dohovore, je obvyklou základnou líniou pre meranie šírky pobrežného mora čiara najväčšieho odlivu pozdĺž pobrežia, ako je zakreslená v námorných mapách veľkej mierky, ktoré sú úradne uznané pobrežným štátom.[3]
- Vnútorné vody
- ... vody rozprestierajúce sa smerom k pevnine od základnej línie pobrežného mora[3]
- Pobrežné more
- Každý štát má právo si určiť šírku svojho pobrežného mora až po hranicu nepresahujúcu 12 námorných míľ, ktorá sa meria od základných línií stanovených v súlade s týmto Dohovorom.[3]
- Priľahlá zóna
- Priľahlá zóna sa nesmie rozprestierať ďalej ako 24 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora.[3]
- Výlučná ekonomická zóna
- Výlučná ekonomická zóna nesmie byt širšia ako 200 námorných míľ od základných línii, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora.[3]
- Kontinentálny šelf
- Kontinentálny šelf pobrežného štátu zahrňuje morské dno a podložie, ktoré leží za hranicami pobrežného mora po celej prirodzenej dĺžke pevninského územia až k vonkajšej hranici kontinentálneho okraja, alebo do vzdialenosti 200 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora tam, kde vonkajšia hranica kontinentálneho okraja nedosahuje túto vzdialenosť.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve [online]. MZV SR, [cit. 2013-05-14]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b UNCLOS (historical perspective) [online]. un.org, [cit. 2013-05-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve [online]. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, [cit. 2013-05-15]. Dostupné online. Archivované 2014-05-14 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Text Dohovoru na stránke Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Archivované 2014-05-14 na Wayback Machine
- Historická perspektíva Dohovoru (po anglicky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku United Nations Convention on the Law of the Sea na anglickej Wikipédii.