Urbinská Venuša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Urbinská Venuša
Tizian 102.jpg
Základné informácie
Autor Tiziano Vecelli
Rok 1538
Technika olej na plátne
Rozmery 119 × 165 cm
Galéria Galleria degli Uffizi, Florencia

Urbinská Venuša (tal. Venere di Urbino) je názov obrazu talianskeho renesančného maliara Tiziana.

Svojou schémou nadväzuje Tizianova Urbinská Venuša na Giorgioneho Spiacu Venušu (Tizian je vlastne spoluautorom tohto obrazu). Celkové poňatie diela je však iné. Ideálne krásna Giorgioneho Venuša spí v šírej podvečernej krajine, naproti tomu Tizianova, svetskejšia, s plnšími tvarmi a s individuálnymi rysmi tváre, odpočíva na lôžku v miestnosti, obsluhovaná slúžkami.

Krásna mladá žena tu nezakryte dáva najavo svoju zmyselnosť, ktorú zvýrazňuje zlatistá pokožka jej nahého tela na bielej plachte. Červený zamat lôžka a zelený záves za ňou vytvárajú dokonalý kontrast. Scéna sa odvíja za skorého rána, čo naznačuje náznak brieždenia za oknom. Slúžky, na obraze v pozadí, chystajú panej šaty.

Je to dielo z pozostalosti urbinskej rodiny della Rovere (odtiaľ názov obrazu), zanechané poslednej členke rodiny Vittorii, manželke Ferdinanda II. de' Medici.

Tizian namaľoval toto plátno pre urbinského vojvodu Guidobalda II. v roku 1538. Patrí medzi najreprezentatívnejšie práce zrelého umelca. V diele cítiť inšpiráciu dvoch veľkých renesančných umelcov a Tizianových predchodcov: Michelangela a Raffaela.

Dlho sa viedli polemiky koho vlastne mladá žena predstavuje. Až v druhej polovici 20. storočia bol prijatý názor, že nejde o žiadnu konkrétnu osobu a že toto dielo, zdobiace pôvodne urbinský palác, je vlastne alegóriou manželskej lásky a oddanosti.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Tiziana
pozri

Zoznam Tizianových diel
  • E. Michelettiová, Najkrajšie múzeá sveta - Florencia, TRIO Publishing, Bratislava, 1996, ISBN 80-967324-2-0
  • A. Guber, Galereja Uffizi - Florencija, Sovetskij chudožnik, Moskva, 1968
  • I. Krsek, Tizian, Odeon, Praha, 1976