Ustina
| Ustina | |
| Устина | |
| dedina | |
 celkový pohľad na centrálnu časť dediny
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Rodopi |
| Nadmorská výška | 200 – 299 m n. m. |
| Súradnice | 42°02′00″S 24°31′00″V / 42,033333°S 24,516667°V |
| Rozloha | 19,891 km² (1 989 ha) |
| Obyvateľstvo | 2 873 (2020) [1] |
| Hustota | 144,44 obyv./km² |
| PSČ | 4228 |
| Tel. predvoľba | 03145 |
  Poloha v Bulharsku
| |
| Wikimedia Commons: Ustina | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ustina (bulh. Устина) je dedina ležiaca v južnom Bulharsku. Nachádza sa v Plovdivskej oblasti v okrese Rodopi.[2] Dedina leží na severnom úpätí pohoria Rodopy.[2][3][4][5][6]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Predpokladá sa, že názov dediny pochádza od názvu pevnosti Justina, ktorá bola vybudovaná na skalách nad mestom v období panovania byzantského cisára Justiniána.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Ustina leží na severnom úpätí západorodopského horského chrbta Černatica (bulh. Чернатица)[2] v nadmorskej výške od 200 m n. m. do 299 m n. m..[5][7] Nachádza sa 28 – 29 kilometrov juhozápadne od Plovdivu,[2][3] 12 kilometrov južne od mesta Stambolijski[3] a 3 kilometre západne od mesta Peruštica.[2] Priama vzdušná vzdialenosť od hlavného mesta Sofia je 122,25 km.[5]
Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1946 | 2885[2] |
| 1979 | 2966[3] |
| 2011 | 2240[2] |
| 2013 | 2241[5] |
| 2020 | 2873[8] |
Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V dedine žijú bulharskí pravoslávni obyvatelia, ako aj moslimskí veriaci. V minulosti bolo v dedine Ustina rozšírené tzv. paulikánstvo.[6]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Územie dediny bolo obývané už v období staroveku kmeňom Trákov, čo bolo doložené pri archeologických prieskumoch pri ktorých sa našli zvyšky niekoľkých tráckych sídiel.[3] Z nich najvýznamnejšia bola osada s názvom Besapara (bulh. Бесапара), ktorá bola v 2. storočí pred Kr. veľkým administratívnym centrom oblasti a ktorá sa tiahla od bývalej dediny Pastuša (dnes štvrť mesta Peruštica) až po dnešné mesto Kričim. V období panovania rímskeho cisára Trajána bola v blízkosti dnešnej dediny Ustina vybudovaná transkontinentálna cesta, ktorá bola treťou takouto cestou postavenou počas Trajánovho panovania.[6]
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšina hospodárskej činností v dedine je spojená s poľnohospodárstvom. Medzi hlavné oblasti záujmu patrí pestovanie zeleniny[2] (prevažne rané a stredne rané odrody rajčiakov a piepor)[3] ako aj pestovanie viniča a chov hospodárskych zvierat.[2] Množstvo obyvateľov z dediny dochádza za robotou do blízkych miest.[3]
Pamiatky a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou obce je Chrám svätých Cyrila a Metoda.[9] V centrálnej časti dediny sa nachádza chránený historický pamätný topoľ. Juhovýchodne,[2] vo vzdialenosti približne 1,5 kilometra[3] od dediny, sa nachádzajú zvyšky bývalej pevnosti.[2][3] V okolí dediny sa nachádzajú aj zvyšky starej rímskej vojenskej cesty, ktorá viedla cez Rodopy do oblasti Egejského mora.[3] V blízkosti dediny sa nachádza Ustinský vodopád a v jeho blízkosti v skalách nad dedinou Kaplnka svätého Juraja. K pamiatkam vedie značkovaná ekotrasa.[4][6]
Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Dedina má pravidelné autobusové spojenie s mestami Plovdiv a Stambolijski.[3]
Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Neždet Zalev – vicešampión v zápasení voľným štýlom z olympijských hier v roku 1960
- Stojan Stojanov – dvojnásobný európsky šampión (v rokoch 1977 a 1978) v zápasení voľným štýlom[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
budova radnice v Ustine -
Chrám svätých Cyrila a Metoda v Ustine -
mešita v Ustine -
Kaplnka svätého Juraja v skalách nad dedinou -
v dedine Ustina -
v dedine Ustina -
v dedine Ustina -
pohľad na dedinu z miesta bývalej pevnosti Justina -
pohľad na dedinu z okolitých kopcov -
plošina s kašnou v hornej časti dediny, kde sa začína ekotrasa vedúca k vodopádu a Kaplnke svätého Juraja -
skaly nad dedinou kde sa v minulosti nachádzala pevnosť Justina -
-
pohorie Rodopy v katastrálnom území dediny Ustina -
pohorie Rodopy v katastrálnom území dediny Ustina
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-06-2020_2.txt
- ↑ a b c d e f g h i j k KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 565. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 512. (po bulharsky)
- ↑ a b c EVTIMOVA, Violeta. Zapadni Rodopi. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2017. 302 s. ISBN 9786199033029. S. 95 – 96. (po bulharsky)
- ↑ a b c d guide-bulgaria.com
- ↑ a b c d e https://rodopi-bg.org
- ↑ ekatte.com
- ↑ www.grao.bg
- ↑ rodopi-bg.org
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ustina
