Veľký Kaukaz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Veľký Kaukaz
Pohorie
Stepantsminda (Kazbegi) & Caucasus Mts.jpg
Kazbek - siedma najvyššia hora Veľkého Kaukazu
Štáty Rusko, Azerbajdžan, Gruzínsko
Najvyšší bod Elbrus
 - výška 5 642 m n. m.
Dĺžka 1 200 km
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Pohľad na Kaukaz z družice
Pohľad na Kaukaz z družice

Veľký Kaukaz (po rusky Boľšoj Kavkaz) alebo Kaukaz je pohorie, veľhory medzi Čiernym a Kaspickým morom dlhé 1 100 km, široké 160 km. Tvoria hranicu Ruska so zakaukazkými republikami Gruzínsko a Azerbajdžan.

Najvyšší vrch je Elbrus (5 642 m n. m.), najväčšia rieka Kura, najväčšie sídlo je Tiflis.

Poloha a členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tvoria ho dve rovnobežné pásma – Hlavný hrebeň a Bočný hrebeň. Delí sa na:

Tzv. zakaukazské kotliny ho oddeľujú od Malého Kaukazu v Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane.

Na západnej strane sa Veľký Kaukaz začína pri Tamanskom polostrove, ktorý pri juhoruskom meste Novorossijsk oddeľuje Čierne a Azovské more, na východe ho zakončuje Apšeronský polostrov s azerbajdžanskou metropolou Baku, vybiehajúci do Kaspického mora.

Veľa vrcholov v strednej časti Veľkého Kaukazu presahuje výšku 5 000 m n. m.. Najvyššou horou tohto pohoria, Kabardsko-balkarskej republiky, Ruska a celej Európy je 5 642 m vysoký Elbrus. Ďalšími hlavnými vrcholmi sú Dych-Tau (5 203 m n. m.), potom Šchara (5 201 m n. m.), ktorá je najvyšším bodom Gruzínska, a Kazbek (5 033 m n. m.).

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Kaukaz je vrásovo-prešmykové pásmo nasunuté z juhu na okraj Skýtskej platformy. Pásmo Kaukazu vzniklo v treťohorách pred zhruba 25 miliónmi rokov vzájomným tlakom eurázijskej a arabskej tektonickej platne, ktoré uzavreli systém druhohorných a treťohorných hlbokomorských paniev a ostrovných oblúkov, ktoré boli súčasťou tethýdy. Panvy tejto oblasti vznikali od spodného permu až v triasu. Spočiatku sa vyznačovali kontinentálnou, neskôr hlbokovodnou sedimentáciou, ktorú hlavne od kriedy ovplyvňoval vulkanizmus[1].

Celú oblasť dodnes postihujú časté zemetrasenia; najničivejšie v roku 1988 úplne zničilo arménske mesto Spitak a zahubilo asi 25 000 ľudí.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný predelový hrebeň Veľkého Kaukazu, ktorý veľa ľudí považuje za rozhranie Európy a Ázie, predstavuje zároveň výrazný klimatický predel medzi miernym podnebným pásmom na severe a subtropickou oblasťou na juhu (napr. zima v západnom Zakaukazsku je o 7 – 8 °C teplejšia ako v Predkaukazsku).

Horstvo obsahuje množstvo ľadovcov, ktoré spolu zaberajú viac ako 1 000 km², obzvlášť na severných svahoch. Západná časť pohoria s veľkým množstvom zrážok (v Abcházsku miestami dosahujú ročné zrážkové úhrny 4 000 mm), je husto zalesnená.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Hlavný predelový hrebeň prechádza niekoľko dôležitých komunikácií medzi Ruskom a Gruzínskom. Gruzínska vojenská cesta cez Krížový priesmyk (2 384 m n. m.) vedie z Vladikavkazu do Tbilisi, Zakaukazská magistrála medzi Severným a Južným Osetskom vo výške 1 200 m n. m. prechádza 3,6 km dlhým Rokským tunelom pod Rokským priesmykom, Osetská vojenská cesta cez Mamisonský priesmyk (2 829 m n. m.) spája AlagirKutaisi v západnom Gruzínsku, Kluchorský priesmyk (2 781 m n. m.) umožňuje prechod do strategicky dôležitého Kodorského údolia vo východnom Abcházsku a Kodorský priesmyk (2 365 m n. m.) je spojnicou medzi Dagestanom a východným Gruzínskom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Adamia, Sh., Chabukiani, A., Chkhotua, T., Sadradze, N., Zakaraia, D., Zakariadze, G., 2010, Geology of the Caucasus and Adjacent areas: 1:2 500 000 scale Geological map. Scientific Annals, School of Geology, Aristotle University of Thessaloniki, Proceedings of the XIX CBGA Congress, Thessaloniki, Greece, Special volume 99, s. 1-9