Vidlové veže
| Vidlové veže | |
| vrch | |
 Zľava dva vrcholy Kežmarských štítov, hmla sa opiera o Vidlové veže, Lomnický štít.
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 522,8 m n. m. |
| Súradnice | |
| Najľahší výstup | III, Východná Vidlová veža. IV, mimoriadne exponované, len pre horolezcov. |
| Prvovýstup | Západná V. veža - K. Englisch, Veľká V. veža - M. Szontagh, J. Hunsdorfer |
| - dátum | august 1903 |
  Poloha v rámci Slovenska
|
|
| Wikimedia Commons: Vidlový hrebeň | |
| Freemap.sk: mapa | |
Vidlové veže tvoria krajinársky veľkolepý trojvežový Vidlový hrebeň, ktorý spája Lomnický štít s Kežmarským. Hoci sú viditeľne nižšie než susedné dva štíty, zaujmú odvážnym tvarom. Exponovaný prechod „Vidiel“ patrí k najpôsobivejším hrebeňovkám Tatier.
Obsah |
Topografia [upraviť]
Hrebeň Vidiel začína ako ostroha z Lomnického štítu v Medenej štrbine. Nasleduje Západná Vidlová veža (2480 m), hlboko zarezané Vidlové sedlo (2413 m), Veľká Vidlová veža (2522,8 m), Lieviková štrbina a štíhla Východná Vidlová veža. Južné steny – asi 180 m - spadajú do Cmitera (záver Skalnatej doliny), severné do Medenej kotliny nad Dolinou Zeleného plesa.
Niekoľko zaujímavých výstupov [upraviť]
- 1906 Prvovýstup na Východnú Vidlovú vežu Z. Klemensiewicz a R. Kordys, IV. Patrila k posledným dobytým vežiam Tatier.
- 1906 Prvý kompletný prechod hrebeňa A. Znamięcki a J. Marusarz, IV.
- 1936 Prvovýstup ľavou časťou južnej steny Východnej Vidlovej veže, Z. Brüll, V. Hudyma, S. Motyka a Š. Zamkovský, V.
Južnými stenami od Cmitera i severnými z Medenej lávky vedie množstvo ciest do obtiažnosti V – VI.
Galéria [upraviť]
-
Zľava Lomnický štít, Západná, Veľká a Východná Vidlová veža, Kežmarský štít
-
To isté v zime
-
Zľava Lomnický štít, Vidlové veže, Kežmarský a Huncovský štít
Referencie [upraviť]
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel, Olympia 1977.
