Wielki Staw Polski
| Wielki Staw Polski | |
| Wielki Staw | |
| pleso | |
 | |
| Štát | Poľsko |
|---|---|
| Región | Malopoľské |
| Okres | Powiat tatrzański |
| Obec | Tatranská Bukovina |
| Súradnice | 49°12′32″S 20°02′22″V / 49,2087953°S 20,0395458°V |
| Dĺžka | 0,998 km |
| Šírka | 0,452 km |
| Hĺbka | 79,3 m |
| Rozloha | 0,341 km² (34 ha) |
  Poloha v rámci Poľska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Wielki Staw Polski | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Wielki Staw Polski alebo Wielki Staw je ľadovcové jazero v Tatrách v Poľsku. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 665 m v Doline Pięciu Stawów Polskich na úbočí Miedziane. Jazero má rozlohu 34,1 ha a je teda druhé najväčšie a najdlhšie (998 m) v Tatrách. Dosahuje maximálnu hĺbku 79,3 m, a je najhlbšie v Tatrách a tretie najhlbšie v Poľsku, (najhlbšie je Hańcza). Objem vody je 13 miliónov m³, čo je najviac zo všetkých tatranských jazier.
Dno Wielkiego Stawu bolo vyhĺbené v pleistocéne na sútoku ľadovca, ktorý tiekol z kotla pod Szpiglasowym Wierchom, s ľadovcom z Dolinki pod Kołem a Dolinki Pustej. Brehy jazera sú strmé, bližšie k stredu jazera prechádzajú do ploského tvaru (14,4% povrchu dna je v hĺbke, ktorá prekračuje 70 m). Priemerný sklon brehov plesa pod hladinou je 19°50′. Dno je pokryté kameňmi a štrkom a vrstvou tmavého kalu. Od severovýchodu ho uzatvára skalný prah vytvorený z čelnej morény prerušený z neho vytekajúcim potokom. Wielki Staw je napájaný tromi stálymi potokmi: potokom z kotla Szpiglasowych Stawków, potokom z Czarnego Stawu a potokom odvodňujúcim Dolinku Pustu a Dolinku pod Kołem. Pleso zásobujú aj podzemné prítoky (napríklad z Małeho a Przedneho Stawu). Odtekajúce vody vytvárajú potok Roztoka, na ktorom vytvárajú vodopád Siklawa.
Príroda[upraviť | upraviť zdroj]
Na brehoch rastie kosodrevina, ktorou pomaly zarastajú holiny po vypásaní ovcami v minulých časoch. Nad severozápadným brehom plesa, vo výške asi 1 725 m n. m., sa nachádza najstarší tatranský salaš, o ktorom sa zmieňujú dobové pramene zo 17. storočia. Bol zreštaurovaný v roku 1986. Neďaleko neho sú malé nepomenované plieska. V máji roku 1952 sa v plese utopil medveď, pod ktorým sa prelomila ľadová kryha. Okolo jazera rastie viacej v Karpatoch sa zriedka vyskytujúcich a vzácnych rastlín, napríklad páperec alpínsky (Trichophorum alpínum) a ostrica málokvetá (Carex pauciflora).
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wielki Staw Polski
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wielki Staw Polski na poľskej Wikipédii.