Morské oko (pleso)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Morské oko
Morské oko od Čierneho plesa pod Rysami

Morské oko je najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách, leží na poľskej strane Tatier pod štítom Rysy.

Vznik a poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Morské oko je najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách, leží vo výške 1 395,4 m n. m.. Pleso je ľadovcového pôvodu. Okolité štíty sa týčia do výšky 1000 metrov nad hladinou plesa. Od plesa je výhľad na Mengusovské štíty s Veľkým Mengusovským štítom (2 431,5 m n. m.), Nižný (2 098,1 m n. m.) a Veľký Žabí štít (2 262,8 m n. m.), Rysy (2 499 m n. m.), najvyšší vrchol poľských Tatier a Mních (2 068 m n. m.).

Opis jazera[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha plesa je 34,93 ha, najväčšia hĺbka 50,8 m, dĺžka brehovej čiary 2 613 m; dĺžka plesa je okolo 862 m a šírka 566 m. Pri brehu je dno pokryté kameňmi, v strede štrkom. Okolo plesa rastú prevažne borovice, ale aj listnaté stromy (jarabina, breza). Morské oko sa skôr nazývalo aj Rybie pleso, vzhľadom na jeho prirodzené zarybnenie, čo nie je u tatranských plies zvyčajné. Pomenovanie Morské oko je zviazané so starou legendou, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom.

Chata pri Morskom oku[upraviť | upraviť zdroj]

Na južnej strane plesa stojí v nadmorskej výške 1 405 m n. m. horská chata PTTK. Patrí medzi najkrajšie a najstaršie chaty vo Vysokých Tatrách. Chata je pomenovaná po vedcovi Stanisławovi Staszicovi, ktorý v roku 1805 skúmal pleso. Vľavo vedľa chaty, pri konci cesty, sa nachádza stará chata. Obe budovy sú pamiatkovo chránené. Od chaty vedú turistické chodníky na vrchol Rysy a na Szpiglasową Przełęcz (sedlo) pod Hrubým štítom (2 172,1 m n. m.).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie zmienky o Morskom oku sú z roku 1575. V roku 1637 kráľ Vladislav IV. dal právo užívania pastvísk pri Morskom oku Władysławovi Nowobilskému. Morské oko sa stalo súkromnym vlastníctvom roku 1824, kedy Dolinu Rybieho potoka odkúpil od rakúskej vlády Emanuel Homolacs. Od roku 1933 je vlastníkom Morského oka a okolia poľský štát. Na konci 19. storočia vypukol hraničný spor medzi Rakúskom a Uhorskom o priebeh hranice a vlastníctvo Morského oka (tzv. Spor o Morské oko). Zmierovací súd v Grazi rozhodol 13. septembra 1902, že sporná oblasť patrí Rakúsku resp. jeho provincii Galícii.

Pre turistov Morské oko objavil doktor Tytus Chałubiński už v 19. storočí. Prvá chata, postavená pri plese v roku 1836 zhorela roku 1865. Chata postavená roku 1874 zhorela roku 1898. V roku 1902 bola vybudovaná cesta zo Zakopaného (Cesta Oswalda Balzera).

Kúzlo Morského oka inšpirovalo mnoho poľských umelcov - maliarov (Walery Eljasz-Radzikowski, Leon Wyczółkowski, Stanisław Gałek), ale aj básnikov (Wincenty Pol, Adam Asnyk, Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Franciszek Nowicki, Jan Kasprowicz) či hudobníkov (Zygmunt Noskowski).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Spor o Morské oko

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]