William Pitt mladší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
William Pitt mladší
William Pitt mladší – britský premiér
William Pitt mladší – britský premiér
1. Premiér Spojeného kráľovstva
V úrade
19. december 1783 – 14. marec 1801
Predchodca Vojvoda of Portland,
Nástupca Vikomt Sidmouth
2. Premiér Spojeného kráľovstva
V úrade
10. máj 1804 – 23. január 1806
Predchodca Vikomt Sidmouth
Nástupca Lord Grenville
3. Kancelár ministerstva financií
V úrade
19. december 1783 – 14. marec 1801
Predchodca Lord John Cavendish
Nástupca Henry Addington
4.
5.
Osobné informácie
Narodenie 28. máj 1759
Hayes, Kent, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 23. január 1806 (46 rokov)
Londýn
Politická strana Toryovci
Alma mater Pembroke College, Cambridge
Profesia politik
Manželka nebol ženatý
Deti bez potomkov
Národnosť britská
Podpis William Pitt mladší, podpis
Pozri aj Politický portál

William Pitt mladší (* 28. máj 1759, Hayes Kent Spojené kráľovstvo – † 23. január 1806, Londýn) bol britský politik. V roku 1783 sa stal najmladším premiérom, mal vtedy 24 rokov. Úrad opustil v roku 1801, no opäť doň nastúpil v roku 1804 a zotrval v ňom až do svojej smrti v roku 1806. Bol aj kancelárom ministerstva financií počas svojej funkcie premiéra. Bol známy ako "Mladší" kvôli rozlíšeniu od jeho otca Williama Pitta staršieho, ktorý tiež slúžil ako premiér Veľkej Británie. V roku 1776 dosiahol titul „Jeho Ctihodnosť“, keď bol jeho otec povýšený na „earla“. V roku 1782 mu bol udelený titul The Right Honourable William Pitt, keď prevzal úrad od Lorda Shelburna ako kancelár ministerstva financií a bol zvolený za člena „Tajnej Rady“.

Prvé funkčné obdobie premiéra počas panovania Juraja III. bolo poznačené vážnymi udalosťami v Európe, hlavne Francúzskou revolúciou a napoleonskými vojnami. Pitt v rámci vnútornej politiky patril oficiálne k toryom, hoci sám sa nazýval nezávislým whigom a bol v opozícii voči vývoju k prísne straníckemu politickému systému.

Jeho meno je dobre známe v súvislosti s veľkými vojnami proti Francúzsku a Napoleonovi. Pitt bol vynikajúci administrátor, ktorý pracoval efektívne a reformisticky. Otvoril cestu pre novú generáciu vynikajúcich štátnych úradníkov. Zvýšil dane kvôli výdavkom na vojnu proti Francúzsku. Snažil sa o získanie podpory Írska vo vojne s Francúzskom, vytvoril projekt „Acts of Union 1800“ a skúšal (ale neúspešne) nastoliť emancipáciu katolicizmu v Spojenom kráľovstve. Vytvoril politickú doktrínu „nový toryzmus“, ktorý oživil Toryovskú stranu a uschopnil ju stať sa politickou silou v nasledujúcom štvrťstoročí. Historik Charles Petrie z toho vyvodzuje, že bol jedným z najväčších premiérov, ak nie z iného dôvodu tak z toho, že napomohol štátu, aby prešiel od starého systému k novému bez násilia a rozruchu. W. Pitt podľa Petrieho porozumel novej Británii. Podľa zdroja v Encyclopaedii Britannica nebol moderným politikom ani úradníkom a mnohé oblasti legislatívy ponechal v zaostalej historickej forme[1].

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

William Pitt mladší sa narodil ako druhý syn Williama Pitta staršieho. V útlejšom veku mal zdravotné problémy, preto jeho vzdelanie prebiehalo formou súkromného vyučovania. Ďalej pokračoval v štúdiu na Cambridgi klasiku, gréčtinu a latinčinu, matematiku, chémiu a trigonometriu. V roku 1776 ho opäť zastihla choroba a prešiel na súkromné štúdium, ktoré bolo umožnené len šľachticom. V roku 1779 Pitt starší zomrel a Pitt mladší zdedil len malý dedičský podiel. Začal študovať na škole Lincoln′s Inn v Londýne právo, kde bol graduovaný na advokáta-obhajcu v roku 1780.

V septembri 1780 sa uchádzal o miesto poslanca v parlamente za univerzitu Cambridge ale neuspel kvôli nízkemu veku. Keďže chcel byť aktívny v politike, obrátil sa na svojich spolužiakov a kamarátov z Cambridge a tí mu pomohli stať sa o štyri mesiace neskôr poslancom dolnej komory britského parlamentu. Toto mu umožnil systém patronátov v britskej štátnej správe a peniaze na volebné náklady od tajnej služby monarchie[1]. Zo začiatku sa zaradil medzi whigov, čo bola rodinná tradícia. Neskôr prešiel k toryom.

Pitt mladší silno odsudzoval Americkú vojnu za nezávislosť podobne ako jeho otec. V roku 1782 mu ponúkli miesto zástupcu ministra financií Írska ale ho odmietol. Považoval ho za príliš bezvýznamné. Po výmene osoby premiéra zo strany whigov bol Pitt prepojený na vládnuce posty a stal sa kancelárom ministra financií.

V roku 1793 sa stal prvýkrát premiérom. Bol považovaný za silného predsedu vlády, ktorý navyše robil reštrukturalizáciu štátneho aparátu a bojoval proti úplatkárstvu. V skutočnosti bol však politicky závislý od koruny, teda kráľa Juraja III., ktorý bol jeho patrónom. V období konfliktu s Napoleonom, keď tento vyhlásil všeobecnú námornú blokádu Britských ostrovov, zrušil menu krytú zlatom a dal vytlačiť papierové bankovky. V období prvého mandátu musel riešiť aj vzťahy so Spojenými štátmi, čo zapríčinilo reakciu Francúzska známu ako Kvázivojna. Pričinil sa o zrušenie obchodu s otrokmi v Spojenom kráľovstve.

Počas svojho druhého mandátu v kresle premiéra zomrel pravdepodobne kvôli žalúdočnému vredu po požití alkoholu. Bol vážený v parlamente aj u kráľovskej rodiny. Zanechal po sebe dlhy vo výške 40 tisíc libier, ktoré zaňho uhradil štát, čo bolo jednohlasne odsúhlasené v parlamente. Nebol ženatý a nezanechal potomkov. Vystrojili mu veľký štátny pohreb.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Britannica - W. Pitt jr.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zbierka prejavov W. Pitta mladšieho

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]