Zámocký kanál (prítok Nového kanála)
| Zámocký kanál | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Obec | Veľké Leváre |
| začiatok | Veľké Leváre |
| - poloha | Veľká láska (pole) |
| - výška | 156 m |
| - súradnice | 48°29′53″S 17°00′36″V / 48,4980°S 17,0101°V |
| Ústie | Nový kanál |
| - poloha | Veľké Leváre |
| - výška | 152 m |
| - súradnice | 48°29′43″S 16°59′34″V / 48,4953°S 16,9929°V |
| Dĺžka | 1,4 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-17-02-183 |
  poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zámocký kanál je umelý vodný tok nížinného typu, melioračný, odvodňovací kanál na Záhorí, na západnej strane geomorfologického celku Borská nížina na pomedzí medzi geomorfologickým podcelkom Bor a geomorfologickým podcelkom Záhorské Pláňavy, na území obce Veľké Leváre v okrese Malacky v Bratislavskom kraji.[1] Je to ľavostranný prítok Nového kanála. Meria 1,4 km. Je tokom VII. rádu.
Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]
Začína sa na západnej strane geomorfologického celku Borská nížina na pomedzí geomorfologického podcelku Bor a geomorfologického podcelku Záhorské pláňavy, v nadmorskej výške 156 m n. m., v centrálnej časti územia obce Veľké Leváre v okrese Malacky v Bratislavskom kraji v poľnohospodárskom extraviláne neďaleko od hranice medzi extravilánom a intravilánom na západnom okraji poľa Veľká láska a zároveň 500 m juhovýchodne od kaštieľa.[2][3]
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od začiatku tečie juhozápadným smerom, preteká poľnohospodárskym extravilánom obce Veľké Leváre, v nadmorskej výške 154 m n. m. podteká štátnu cestu I/2 Malacky – Veľké Leváre, preteká cez pole Na panskom, v nadmorskej výške 152 m n. m. na území obce Veľké Leváre v tesnej blízkosti s obecnou hranicou Malých Levár ústi do Nového kanála ako jeho ľavostranný prítok. Nový kanál ústi do Starého kanála, ten do Zohorského kanála v povodí Maliny. Vodný tok Zámocký kanál nemá prítok.[4]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Hydronymum Zámocký kanál má pôvod v apelatíve zámok, ktorým sa v miestnom nárečí synonymne označoval kaštieľ, reprezentačné šľachtické sídlo postavené po ére hradov v konkrétnom prípade barokový kaštieľ postavený na starších gotických a renesančných základoch v južnej časti intravilánu obce Veľké Leváre. Kaštieľ sa v roku 2005 prestal využívať ako psychiatrický liečebný ústav, odvtedy nevyužívaný chátra. Z apelatíva zámok bolo po rozšírení o formant -ský, -cký a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Zámocký kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5][6] Názov vodného toku Zámocký kanál bol štandardizovaný v roku 2009.[7][8] V priestore slovenskej hydronymie hydronymum Zámocký kanál nie je jedinečným hydronymom (jún 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy kanálov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-06-20]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 139, 140. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Priebeh vodného toku Zámocký kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-06-25].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Andrej Závodný. Hydronymia slovenskej časti povodia Moravy. 1.. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2012. 495 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8082-561-4. S. 322.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 64 - 73. S. 72. Dostupné online [3] Archivované 2022-01-20 na Wayback Machine [cit. 2022-02-27.].
- ↑ Geografické názvy okresu Senica A11. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-4/1989 z 11.1.1989. 131 s. S. 93, 126. Bratislava 1989. ISBN 80-85164-30-2.