Levársky potok
| Levársky potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Záhorie |
| Okres | Malacky |
| Sútok zdrojníc | Borská nížina |
| - poloha | Lávky, Záhorské pláňavy |
| - výška | 151 m |
| - súradnice | 48°30′18″S 16°59′02″V / 48,504884°S 16,983890°V |
| Ústie | Zohorský kanál |
| - poloha | Pod Kremenicou, Dolnomoravská niva |
| - výška | 146 m |
| - súradnice | 48°30′11″S 16°56′28″V / 48,502968°S 16,941060°V |
| Dĺžka | 3,926 km / 4,149 km |
| Povodie | 5,366 km² (537 ha) |
| Rád toku | V. |
| Číslo recipienta | 4-17-02-065 |
  Poloha ústia
| |
| Wikimedia Commons: Levársky potok | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Levárský potok je nížinný potok V. rádu na Záhorí, v okrese Malacky, v katastrálnom území obce Malé Leváre.[1] Ide o prirodzený vodný tok s dĺžkou 3,926 km, pripočítaním dlhšej zdrojnice 4,192 km a s rozlohou povodia 5,366 km². Vzniká sútokom dvoch zdrojov vo výške 151 m n. m. a zľava sa vlieva do Zohorského kanála v nadmorskej výške 146 m n. m.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Oficiálne vzniká sútokom dvoch zdrojníc uprostred trávnato-stromovej, mierne močaristej oblasti severovýchodne od Malých Levár, v Záhorskej nížine, v podcelku Borská nížina, v časti Záhorské pláňavy[2], vo výške 151 m n. m.
Prvá zdrojnica predstavuje prirodzený vodný tok dlhý 266 metrov. Pramení na hranici spomínanej trávnatej oblasti s ornou pôdou v nadmorskej výške 152 m n. m., neďaleko miestneho cintorína vo Veľkých Levároch. Najprv tečie západoseverozápadným smerom, vteká do dorasteného listnatého lesa, opúšťa ho a tesne pred sútokom s druhým zdrojom sa stáča na juhozápad.
Druhá zdrojnica predstavuje umelý vodný tok dlhý 203 metrov. Vzniká v poľnohospodársky obrábanom poli, vo výške 153 m n. m., vedľa pestovateľských skleníkov. Tok je po celej dĺžke rovná úsečka tečúca skoro južným smerom, v trávnatom koryte so stromami.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Potok po sútoku zdrojníc pokračuje juhozápadným smerom v stále rovnakom močiari, v listnatom lese a po chvíli sa stočí v pravom uhle na severozápad. V tomto úseku už sa Stromy nenachádzajú. Tok sa obracia na západ, opäť sa začína v koryte vyskytovať drevinový porast a priberá sprava svoj prvý, umelý prítok. Následne prijíma kanál aj zľava a podteká miestnu účelovú komunikáciu. Pomaly sa obracia na juh, míňa z oboch strán niekoľko malých listnatých lesov a tečie už v čisto trávnatom koryte. Do potoka ústi ďalší pravostranný umelo vybudovaný vodný tok a vteká do intravilánu obce Malé Leváre. Premosťujú ho dva mosty obecných ciest, mierne sa stáča na juhozápadojuh a tu podteká ešte jeden významnejší most. Preteká oblasťou záhrad, ktoré sú niekoľkokrát medzi sebou prepojené pešími lávkami a presmerováva sa na juhozápad. Vteká do rúry dlhej 137 metrov vybudovanej z dôvodu zástavby domov a prístupovej cesty do centra obce. Po výtoku z povrchového prekrytia ešte krátko pokračuje juhozápadným smerom a vzápätí sa stočí na západ. Podteká poľnú cestu a onedlho pokračuje už juhozápadojužným smerom. Na tomto mieste potok po pravej strane míňa miestnu materskú škôlku, je posledný raz premostený spevnenou vozovkou a opúšťa zastavané územie obce. Stáča sa na západoseverozápad, tečie odlesnenou, poľnohospodárskou krajinou a zľava priberá umelý, najvýznamnejší prítok pritekajúci od Klčovaných lúk (152 m n. m.). Od sútoku chvíľu pokračuje v smere ústia kanála (na severovýchodosever), no onedlho sa už obracia na západoseverozápad. Podteká cestu s pieskovým povrchom a po premostení už pokračuje oblasťou močiarov, najprv trsťového, potom stromovo-trsťového charekteru s vodomilnými druhmi drevín. Posledný krát sa stáča na západ a na konci močiara križuje koryto Lakšárskeho potoka s nemu príslušnou cestou. V úseku pred ústim tečie v trávnatom koryte uprostred kosených lúk, nakoniec okrajovo vteká do nerozľahlého listnatého lesíka a tam sa v nadmorskej výške 146 m n. m. zľava vlieva do Zohorského kanála.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-22]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-22]. Dostupné online.